II. ÚS 95/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočkom, Čajakova 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) prípisom Okresného úradu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný úrad“) sp. zn. OU­SN­2014/011299 z 15. októbra 2014, ktorý obsahuje oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (ďalej len „napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka má v správnom (priestupkovom) konaní vedenom okresným úradom pod sp. zn. OU­SN­OVVS­2014/006091 postavenie oznamovateľky, pričom 30. júla 2014 bola v tomto konaní vypočutá ako svedkyňa. Výsluchu sa zúčastnil aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vlastnou rukou do zápisnice vpísal, že namieta „predpojatosť vyšetrujúceho zamestnanca správneho orgánu “, a následne zápisnicu podpísal.

Dňa 8. augusta 2014 bola okresnému úradu doručená „námietka predpojatosti zamestnanca správneho orgánu pre jeho pomer k účastníkovi konania a pre pomer k jeho právnemu zástupcovi a žiadosť o jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci § 9, § 10 SP“.

Okresný úrad sťažovateľke 12. augusta 2014 písomne oznámil: „správny orgán neakceptuje Vašu námietku predpojatosti, pretože ju nepodala oprávnená osoba, ktorou je v zmysle § 10 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov iba účastník konania, ktorým Vaša klientka nie je. Účastníkov priestupkového konania taxatívne vymenúva § 72 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Pani Oravcová je iba oznamovateľka, teda nie je účastníčkou konania. Poškodenou by bola podľa § 72 písm. b/ cit zákona o priestupkoch iba v prípade, ak by išlo o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, o čom sa v tejto veci nekoná.“

Sťažovateľka považuje „odpoveď Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako rozhodnutie sp. zn. OU­SN­OVVS­2014/009834, zo dňa 12. 08. 2014 a odpoveď Okresného úradu Spišská Nová Ves ako rozhodnutie sp. zn. OU­SN­ 2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014“ za „nesprávne“ a porušujúce jej „základné právo na prejednanie veci nezávislým a nestranným správnym orgánom Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľky na zákonnú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci nezávislým a nestranným správnym orgánom, ktoré rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU­SN­2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014 porušené bolo. 2. Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU­SN­2014/011299, zo dňa 15. 10. 2014 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Okresnému úradu Spišská Nová Ves, sp. zn. OU­SN­2014/011299 na ďalšie konanie. 3. Okresný úrad Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. Drahoslava Potočeka, Advokátska kancelária, Čajakova 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka navrhla tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého prípisu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ochrana ústavnosti totiž nie je a podľa povahy veci ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013), pričom z podstaty tejto ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie orgánu verejnej moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým prípisom okresného úradu, ktorý obsahuje výsledok prešetrenia jej sťažnosti v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), a žiada, aby ústavný súd napadnutý prípis zrušil a vrátil vec okresnému úradu na ďalšie konanie.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 3 zákona o sťažnostiach sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12. Ak sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy, na vybavenie sťažnosti podľa odseku 1 je príslušný najbližší nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, podanie smerujúce proti vybaveniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f).

Z citovaných ustanovení zákona o sťažnostiach podľa názoru ústavného súdu zjavne vyplýva, že opakovaná sťažnosť podľa § 21 zákona o sťažnostiach a sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti podľa § 22 zákona o sťažnostiach predstavujú účinné právne prostriedky, uplatnením ktorých sa sťažovateľka môže domáhať ochrany svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré malo byť porušené napadnutým prípisom okresného úradu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažovateľka mala a stále má v konaní pred okresným úradom k dispozícii právne prostriedky nápravy, prostredníctvom ktorých sa môže účinne domáhať ochrany svojho základného práva, a preto, aplikujúc princíp subsidiarity na vec sťažovateľky konštatoval, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať napadnutý prípis okresného úradu. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci.