II. ÚS 96/02

Odôvodnenie:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2002 doručená sťažnosť MVDr. J. H., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13 C 75/98 a zároveň sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 000 Sk.

Sťažnosť neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti a nebolo k nej pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom.

Sťažovateľ nedoplnil sťažnosť ani po výzve ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 25. marca 2002, pričom tak mal urobiť v lehote 30 dní od jej doručenia.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky návrhu upozornil,

uznesenie

sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).