II. ÚS 97/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2015 doručená sťažnosť , , , , a , (spolu ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Ing. Martin Chlapík, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného úradu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný úrad“) v bližšie neoznačenom konaní o reštitučnom nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľky sa ešte v roku 2004 obrátili v zmysle zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na vtedajší Obvodný pozemkový úrad Liptovský Mikuláš (v súčasnosti okresný úrad – odbor lesný a pozemkový, pozn.) s reštitučnou žiadosťou, ktorou sa domáhali prinavrátenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli ich právnej predchodkyni v minulom politickom režime vyvlastnené. Podľa sťažovateliek nemá konanie „pred Okresným úradom Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový... znaky spravodlivého procesu a v odvolacom súdnom konaní nie je možné pre nedostatok právomoci súdu dosiahnuť nápravu“.

Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľky odôvodňujú tým, že o ich „oprávnených nárokoch na navrátenie... pozemkov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. rozhoduje štátny orgán ­ Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši a nie nezávislý a nestranný súd. Tento orgán má politicky nominovaných vedúcich pracovníkov, tu vo všeobecnosti vidíme, že nie je zabezpečená nestrannosť tohto úradu a nestrannosť jeho vydávaných rozhodnutí. Víťazné politické strany po každých parlamentných voľbách sľubujú, že odpolitizujú štátnu správu, ale doposiaľ sa tak nestalo. Nie je tu ani žiadna garancia proti zasahovaniu tretích osôb do rozhodovacej činnosti týchto úradov. V tejto súvislosti sme viackrát písomne vzniesli námietku zaujatosti proti celému Pozemkovému úradu Lipt. Mikuláš (dôkaz v prílohách). Tento úrad sa s touto námietkou vysporiadal tak, že nám ju zamietol... V tomto prípade správny súd vykonáva len kontrolu zákonnosti, keďže nemôže preskúmať celú spornú záležitosť s úplnou jurisdikciou.“.

K postupu okresného úradu, ktorým má dochádzať k porušovaniu práv garantovaných ústavou a dohovorom, sťažovateľky ďalej uvádzajú, že okresný úrad okrem vydávania nezákonných rozhodnutí koná z vlastného podnetu a nad rámec zákona, pričom v konkrétnostiach poukazujú na situáciu, keď „zistený skutočný stav veci podkladá (okresný úrad, pozn.) napr. stanoviskom Krajského úradu životného prostredia v Žiline, ktoré nemá žiadnu súvislosť so zákonnými dôvodmi nevydania pozemkov uvedenými v § 6 zákona č. 503/2003 Z. z. alebo inými zákonnými dôvodmi, ďalej za podklad svojho budúceho rozhodnutia tento úrad požaduje od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (regionálne pracovisko B. Bystrica) stanovisko k vydávaným pozemkom, či patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu s účelovým stanoviskom.“.

Mikuláš odbor lesný a pozemkový je povinný bezodkladne vydať rozhodnutie vo veci uplatneného reštitučného nároku navrhovateliek podľa zákona č. 503/2003 Z. z. v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ostatných pozemkových úradov SR a súdov SR. 2) Pre porušený čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dodatkový protokol č.1 čl. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd navrhovateliek je Okresný úrad Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový povinný pri novom prejednávaní veci navrhovateliek , , v otázke ich uplatneného reštitučného nároku k pozemkom pôvodných parcelných čísel č. a nachádzajúcich sa v obci k. ú. obec podľa zákona č. 503/2003 Z. z. pridŕžať sa plne svojho rozhodnutia z 31. 5. 2007 č. 374­2007/00192­20 VM a svojej Zápisnice zo dňa 18. 1. 2007 a rozhodnúť o oprávnenom nároku navrhovateliek v zmysle vety tohto rozhodnutia: „Na základe zamerania parciel z pôvodnej pkn. parcely č. je možné prinavrátiť vlastníctvo k novovytvorenej parcele č. , z pôvodnej pkn. parcely č. k novovytvoreným parcelám “. 3) Nemožnosťou preskúmať rozhodnutia vydané Okresným úradom Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový všeobecným súdom s úplnou jurisdikciou došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd navrhovateliek garantovaných v čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. 4) Okresný úrad Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový netvorí nezávislý a nestranný tribunál pri prerokovaní reštitučných nárokov navrhovateliek podľa zákona č. 503/2003 Z. z., tým došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd navrhovateliek garantovaných v čl. 6 Európskeho dohovoru. 5) Navrhovateľkám , , súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 13.000,­ Eur pre každú z navrhovateliek, ktoré im je povinný Okresný úrad Liptovský Mikuláš odbor lesný a pozemkový vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet navrhovateľky... 6) Navrhovateľkám , , sa priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v súrne: 296,44 Eur + DPH 59,23spolu 355,67 Eur (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomná sťažnosť,

Z návrhu sťažovateliek na rozhodnutie (petitu), ktorý je citovaný v časti I tohto uznesenia, vyplýva, že sťažovateľky namietajú porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu „len“ postupom okresného úradu, nie však postupom, príp. rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, príp. iných všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené mohol ústavný súd vzhľadom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ustáliť predmet tohto konania len tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia, a zároveň považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že advokát je podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky namietajú touto sťažnosťou porušenie identických práv podľa ústavy a dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom správneho orgánu (okresný úrad), na ktorý prešli zákonom právomoci jeho právneho predchodcu (obvodný pozemkový úrad) vrátane právomoci konať a rozhodnúť o reštitučnom nároku sťažovateliek.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre nedostatok právomoci na jeho prerokovanie je v okolnostiach danej veci rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne neskončené konanie a ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti považoval za potrebné vyjadriť sa osobitne k argumentácii sťažovateliek, podľa ktorej v zmysle už označeného rozhodnutia ústavného súdu v ich veci týkajúcej sa nečinnosti správneho orgánu podali opakovaný návrh podľa § 250t a § 250u Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20 S 83/2014 z 3. novembra 2014 tak, že návrh na uloženie povinnosti okresnému úradu vo veci konať a rozhodnúť zamietol a návrh na udelenie pokuty okresnému úradu v sume 3 333 € zamietol (ďalej len „uznesenie Krajského súdu v Žiline z 3. novembra 2014“).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku

Sťažovateľky namietajú aj porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku.

Sťažovateľky spájajú porušenie svojich majetkových práv podľa ústavy a dohovoru s porušením ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uplatňujúc závery ústavného súdu k jeho právomoci preskúmavať postup správneho orgánu v konaní o reštitučnom nároku (opätovne II. ÚS 183/2010 a jeho závery o nedostatku právomoci ústavného súdu prerokovať sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v konaní o reštitučnom nároku), ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015