I. ÚS 100/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 100/2015­23

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 12909/2014 – sp. zn. Rvp 12910/2014, sp. zn. Rvp 13396/2014 – sp. zn. Rvp 13398/2014, sp. zn. Rvp 14665/2014 – sp. zn. Rvp 14667/2014, sp. zn. Rvp 14825/2014, sp. zn. Rvp 14947/2014 – sp. zn. Rvp 14959/2014, sp. zn. Rvp 15231/2014, sp. zn. Rvp 16311/2014 – sp. zn. Rvp 16318/2014, sp. zn. Rvp 17373/2014 – sp. zn. Rvp 17376/2014 a sp. zn. Rvp 17484/2014 – sp. zn. Rvp 17489/2014 vo veci namietaného

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského

145/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 14/2014 z 11. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 95/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 25 CoE 77/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 335/2013 z 19. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 361/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 351/2013 z 22. júla 2014, sp. zn. 25 CoE 97/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 162/2014 z 13. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 69/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 82/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 6 CoE 285/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE 343/2013 z 21. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 182/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 306/2013 z 19. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 80/2013 z 23. septembra 2014, sp. zn. 11 CoE 391/2013 z 25. júla 2014 a sp. zn. 21 CoE 174/2013 z 25. augusta 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Senica sp. zn. 6 Er 608/2009 z 25. júna 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 5 Er 452/2009 z 13. decembra 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008

8 Er 602/2009 z 24. augusta 2012, sp. zn. 6 Er 377/2010 z 3. apríla 2013, sp. zn. 3 Er 376/2010 z 22. júla 2013, sp. zn. 6 Er 595/2008 z 13. júna 2012, sp. zn. 3 Er 43/2010 z 13. decembra 2013, sp. zn. 12 Er 295/2006 z 26. februára 2013, sp. zn. 13 Er 182/2005 z 5. marca 2013, sp. zn. 13 Er 915/2007 z 30. mája 2012, sp. zn. 2 Er 2189/2008 z 15. decembra 2011, sp. zn. 6 Er 272/2008 z 25. júla 2012, sp. zn. 6 Er 541/2008 z 25. júna 2012, sp. zn. 8 Er 641/2009 z 23. augusta 2013, sp. zn. 8 Er 956/2007 z 19. septembra 2012 a sp. zn. 7 Er 3/2009 z 21. januára 2013 a takto

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 3. októbra 2014 do 12. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 66/2013 z 30. apríla 2014, sp. zn. 9 CoE 218/2013 z 24. júna 2014, sp. zn. 26 CoE 62/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 387/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 6 CoE 299/2013 z 19. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 217/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 3 CoE 302/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 21 CoE 200/2013 z 30. apríla 2014, sp. zn. 10 CoE 866/2013 z 25. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 387/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 360/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 302/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 227/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 206/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 225/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 277/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 23 CoE 46/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 160/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 26 CoE 56/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 326/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 145/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 14/2014 z 11. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 95/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 25 CoE 77/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 335/2013 z 19. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 361/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 351/2013 z 22. júla 2014, sp. zn. 25 CoE 97/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 162/2014 z 13. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 69/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 82/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 6 CoE 285/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE 343/2013 z 21. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 182/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 306/2013 z 19. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 80/2013 z 23. septembra 2014, sp. zn. 11 CoE 391/2013 z 25. júla 2014 a sp. zn. 21 CoE 174/2013 z 25. augusta 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Senica sp. zn. 6 Er 608/2009 z 25. júna 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 5 Er 452/2009 z 13. decembra 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 6 Er 2/2009 z 22. januára 2013, sp. zn. 7 Er 190/2007 z 12. februára 2013, sp. zn. 10 Er 547/2010 z 2. októbra 2012, sp. zn. 10 Er 733/2007 z 23. mája 2013, sp. zn. 8 Er 181/2005 z 28. januára 2013, sp. zn. 9 Er 112/2010 z 2. mája 2012, sp. zn. 4 Er 449/2009 z 18. marca

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C 472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto

sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012,

. .), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015