I. ÚS 102/2016

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci zrušenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 K 78/2015 z 25. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 25. novembra 2015“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podľa zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) okresný súd uznesením z 25. novembra 2015 vyhlásil konkurz na majetok (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“), a to na základe návrhu na vyhlásenie konkurzu podaného samotným dlžníkom. Uznesenie okresného súdu z 25. novembra 2015 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 231/2015 2. decembra 2015 pod č. K 026162.

Sťažovateľ uviedol, že je vlastníkom družstevného podielnického listu úpadcu a aj členom družstva – úpadcu a poukázal na práva, ktoré mu z tohto postavenia prináležia (napr. právo na podiel zo zisku, právo ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnom prevode podielnického listu, práva spojené s vlastníctvom členského podielu v družstve).

Podľa sťažovateľa uznesením okresného súdu z 25. novembra 2015 o vyhlásení konkurzu boli porušeného jeho základné práva najmä podľa čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ zároveň uviedol: „Do pozornosti dávam aj tú skutočnosť, že tieto osoby sa počas výkonu svojej funkcie a aj po jeho skončení zrejme dopúšťali konania, ktoré je v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu bolo dňa 23.12.2015 voči týmto osobám začaté trestné stíhanie (v prílohe prikladám fotokópiu oznámenia o začatí trestného stíhania). Podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu tieto osoby pravdepodobne chceli predísť následkom svojho protiprávneho konania. V prípade zrušenia družstva a následného zániku družstva by bolo v prípade preukázania protiprávneho konania členov štatutárneho orgánu družstva náročné, resp. až nemožné od týchto osôb vymáhať nároky na náhradu škody podľa § 243a Obchodného zákonníka. ... Poukazujem na to, že rozhodnutie o vyhlásení konkurzu je zásadným rozhodnutím, na základe ktorého dochádza k úplnej zmene fungovania (nastávajú účinky vyhlásenia konkurzu vymenované v § 44 a nasl. zákona o konkurze) a v konečnom dôsledku aj k zrušeniu . Keďže som jedným z členov uvedené rozhodnutie sa ma priamo dotýka. ... Okrem toho, rozhodnutie o vyhlásení konkurzu priamo zasahuje aj do mojich majetkových práv, ktoré mi ako členovi a podielnikovi patria. ... Mám za to, že, keďže v danom prípade súd neskúmal procesné podmienky konania, a to napriek tomu. že bol na to povinný, a na majetok vyhlásil konkurz v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze, došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „rozhodol o dočasnom opatrení a vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia odložil, resp. aby súdu a správcovi konkurznej podstaty v danej veci prikázal, aby sa vykonávania úkonov v konkurze dočasne zdržali“, a svoj návrh na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej vymedzil takto: „V súlade s uvedeným navrhujem, aby Ústavný súd sťažnosti vyhovel a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.11.2015, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok ... sp. zn. 1 K/78/2015 zrušil a priznal náhradu trov konania.“

Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa odseku 2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Podľa odseku 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Na tomto základe ústavný súd kvalifikoval petit sťažnosti tak, že sťažovateľ nenamieta porušenie žiadneho práva, a to napriek tomu, že je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený.

Ústavný súd konštatuje, že v súlade so zásadou viazanosti ústavného súdu petitom sťažnosti požiadavka namietania porušenia základných a iných práv v spojení s označením týchto práv vyplývajúca z § 49 zákona o ústavnom súde (aj čl. 127 ods. 1 ústavy) ako pojmová aj obsahová náležitosť sťažnosti musí byť splnená v samotnom petite sťažnosti. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, čím je daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal svoje účastníctvo v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 K 78/2015 podľa § 24 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že môžu byť jeho práva podielnika a člena úpadcu vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dotknuté, nezakladajú bez ďalšieho jeho účasť v konaní, a tým možnosť porušenia základných a iných práv namietaným uznesením okresného súdu z 25. novembra 2015 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Preto aj v prípade, ak by sťažnosť spĺňala náležitosti, bol by daný dôvod na jej odmietnutie pre jej podanie zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.