I. ÚS 108/2016

I.

1. (ďalej len „sťažovateľ“) sa prostredníctvom advokátky sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) domáha zrušenia v záhlaví citovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), pretože je toho názoru, že ním boli porušené uvedené práva garantované Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd.

2. Uznesením napadnutým teraz prejednávanou sťažnosťou krajský súd sudcu Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) na jeho návrh nevylúčil z prejednávania a z rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5 C 1010/2008, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako jeden z navrhovateľov.

3. Sťažnosť je len subsidiárnym prostriedkom ochrany ústavou zaručených práv, ktorých ochranu majú zaisťovať v prvom rade všeobecné súdy [§ 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Ak v tomto prípade svoju možnosť (namietať konajúceho sudcu) sťažovateľ nevyužil na okresnom súde postupom podľa § 14a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, nemôže mať úspech ani pred ústavným súdom.

4. V tomto prípade ide o ďalší prípad zneužívania podávania sťažnosti na ústavný súd, hoci advokátsky primus by tomu mal zabrániť, a to buď pre neznalosť elementárnych procesných predpisov, alebo pre snahu advokáta o získanie odmeny bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, čo považujeme za porušenie zákonných alebo etických povinností advokáta.