I. ÚS 111/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Svätoplukova 1730/1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite [v súčasnosti Národná kriminálna agentúra (ďalej len „vyšetrovateľ“)] ČVS: PPZ­252/BOK­BA­2011 z 15. novembra 2011 bolo sťažovateľovi v zmysle § 206 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.

2013 na špecializovanom trestnom súde obžalobu vedenú pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11 pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona.

Rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK 2 T 14/2013 z 26. mája 2014 bol sťažovateľ odsúdený pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov s výkonom trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a bolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti rozsudku z 26. mája 2014 podali sťažovateľ i prokurátor.

Rozsudkom špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 bolo konanie sťažovateľa v predmetnej veci prekvalifikované na zločin. Okresný súd ihneď po vyhlásení rozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 v rámci hlavného pojednávania uznesením špecializovaného trestného súdu zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 5. mája 2014 a v jeho odôvodnení uviedol: „Obžaloba bola podaná na obž. za jeden obzvlášť závažný zločin a za dva zločiny, pričom súd uznal obžalovaného vinným z dvoch zločinov. Podľa § 76 ods.6 písm. b) Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie u neho presiahnuť tridsaťšesť mesiacov. Väzba obžalovaného začala plynúť od 15. 11. 2011 o 04.05 hod.“

Sťažovateľ v argumentácii uviedol, že v prípade, ak by bol z väzby na slobodu prepustený v zákonnej lehote ustanovenej § 76 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku, mohol požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody počas jeho pobytu na slobode, pretože v čase vyhlásenia právoplatného rozsudku najvyššieho súdu z 26. novembra 2014 so započítaním svojej väzby vykonal už 2/3 trvania trestu ustanovenú § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, a v prípade kladného rozhodnutia o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie by už do výkonu trestu nemusel nastúpiť. Avšak v dôsledku postupu najvyššieho súdu takúto možnosť nemal, resp. takáto možnosť mu bola odňatá.

Uvedeným postupom najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi odňaté aj právo zúčastniť sa komunálnych volieb, ktoré boli vyhlásené na 15. november 2014, a došlo tak k porušeniu jeho práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.

V súčasnosti je sťažovateľ stále vo výkone trestu odňatia slobody v , pretože Okresný súd Trnava dosiaľ nenariadil pojednávanie na prerokovanie a rozhodnutie jeho žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú podal 27. novembra 2014.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 9/2014. K namietanému porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho, že najvyšší súd nevydal písomný príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote do 15. novembra 2014 do 04.05 h, následkom čoho sťažovateľ nemohol realizovať ani svoje aktívne volebné právo.

Podľa § 306 ods. 1 a 2 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku prvého stupňa je odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku o väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.

V danom štádiu konania vo veci sťažovateľa bol na rozhodovanie o jeho väzbe po podaní odvolania prokurátorom proti rozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 príslušný najvyšší súd. Z hľadiska posúdenia zákonnosti trvania väzby sťažovateľa najvyšší súd správne posúdil, že predmetom uvedeného trestného konania sú skutky špecifikované v obžalobe, resp. skutky, z ktorých bolo proti nemu vznesené obvinenie, keďže rozsudok špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 z dôvodu odvolania podaného prokurátorom nenadobudol právoplatnosť (zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľa o tejto skutočnosti vyrozumel najvyšší súd vo svojej odpovedi na jeho žiadosť o prepustenie zo 14. novembra 2014 o 12.53 h, pozn.). Vzhľadom na uvedené bol pre určenie celkovej lehoty väzby sťažovateľa v súlade s § 76 ods. 8 Trestného poriadku rozhodujúci čin najprísnejšie trestný, ktorý bol v jeho prípade kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, pri ktorom je celková lehota trvania väzby stanovená na štyridsaťosem mesiacov. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že uvedeným postupom najvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015