I. ÚS 113/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Andrejšinom, Staré Grunty 326A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nečinnosťou Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3178/2001.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 19. marca 2014 na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. Er 3178/2001 návrh na odklad exekúcie a na jej zastavenie, ktorý 25. apríla 2014 doplnil vyjadrením. Okresný súd v predmetnom konaní nevykonal žiadny procesný úkon, a preto sťažovateľ 2. decembra 2014 podal sťažnosť na nečinnosť okresného súdu adresovanú jeho predsedovi, avšak ani na túto sťažnosť nedostal žiadnu odpoveď. V dôsledku uvedeného postupu okresného súdu bol sťažovateľ nútený exekútorom uhradiť duplicitne dlh, ktorý bol ním splatený už pred viac ako desiatimi rokmi, a z tohto dôvodu u neho vznikla finančná ujma.

Od tohto okamžiku úhrady, už exekútor neurobil žiaden iný exekučný úkon. Dňa 17. 3. 2014 exekútor JUDr. Pavol Holík, Bratislava opätovne začal exekúciu voči sťažovateľovi v konaní Er 3178/2001. V roku 2009 pôvodný exekútor Mgr. RNDr. Jozef Podmanický zomrel, a náhradným exekútorom sa stal JUDr.

RNDr. Podmanický údajne falšoval spisy a mal robiť veci v hrubom rozpore s Exekučným poriadkom. Sťažovateľ preukázal novému exekútorovi, že exekúciu uhradil, ale ten všetky dôkazy a fakty iba ignoroval. V tomto kontexte sťažovateľ urobil aj svoje podanie na OS Nitra, ktorý vedel od začiatku, že súčasný exekútor JUDr. Pavol Holík iba využíva možnosť exekvovať 2x tú istú exekúciu, namiesto toho, aby dávno vrátil poverenie späť súdu! Taktiež sťažovateľ okamžite podal dňa 19. 3. 2014 na OS Nitra „Návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie č. EX 261/01 z 11. 4. 2002 povolanej na základe platobného rozkazu č. k. Ro 1088/01 4 vydaného OS Nitra zo dňa 19. 6. 2001 z dôvodu jej úhrady dňa 3. 11. 2003 a tiež premlčania.“ Nakoľko OS Nitra vo veci nijako nekonal, podal sťažovateľ dňa 25. 4. 2014 na OS Nitra „Vyjadrenie a doplnenie k návrhu.“ Preto, že OS Nitra nijako nekonal a ani neurobil odklad exekúcie, exekútor ďalej konal a dňa 10. 11. 2014 ukončil exekúciu opätovným yymožením už raz

Nakoľko exekútor tiež ignoroval znenie Exekučného poriadku a hlavne § 56 ods. 5 „Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.“ Exekútor ignoroval podaný návrh na odklad exekúcie sťažovateľa zo dňa 19. 3. 2014 a nečakal na rozhodnutie súdu. Podľa Exekučného poriadku § 61 „Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.“ Exekútor ukončením exekúcie spôsobil stav, že sťažovateľ už bez ohľadu na to, ako v budúcnosti súd rozhodne, reálne zaplatil jednu a tú istú exekúciu dvakrát. Základnú vinu a zodpovednosť za tento stav a že sťažovateľovi vznikla škoda v sume 1 623,70 EUR nesie jedine OS Nitra z dôvodu svoje nečinnosti. Sťažovateľ považuje konanie OS Nitra za neprípustné preto, že sudca mal povinnosť do 30 dní od podania návrhu na odklad exekúcie o veci rozhodnúť. Nerozhodol ani o tejto časti návrhu ani po viac, ako 300 dňoch! Neurobil ani základný úkon, aby aspoň sťažovateľa informoval o stave súdneho konania. Taktiež predseda OS Nitra bol povinný do

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd uznal, že boli porušené jeho práva nečinnosťou OS, Nitra konať a rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote v konaní Er 3178/2001. Sťažovateľ požaduje primerané finančné zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Toto finančné zadosťučinenie je náhrada škody v sume 1623,70 EUR, ktoré musel sťažovateľ opakovane uhradiť exekútorovi. Táto škoda sťažovateľa je nezvratná, nakoľko nečinnosťou súdu bol spôsobený taký právny stav, že bez ohľadu na úspech sťažovateľa, mu už nikto tieto peniaze nevráti. Sťažovateľ požaduje uhradiť trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v zmysle jednotlivých úkonov advokátom.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ústavný súd“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) ústavy a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) ústavy.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že k porušeniu jeho práv malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu, zákon č. 514/2003 Z. z. mu v predmetnej veci poskytuje účinný prostriedok nápravy, ktorý v záujme ochrany svojich práv môže využiť.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu daná právomoc ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.