I. ÚS 114/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 114/2015­14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC 39/2014 z 20. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Zo sťažnosti vyplýva: «Na Okresnom súde Spišská Nová Ves podala dňa 26. 6. 2014 matka maloletého dieťaťa, ... návrh na začatie konania o „zmenu úpravy styku s maloletou a na nariadenie predbežného opatrenia“. Účastníkom tohto konania je... aj otec – sťažovateľ. Na... 8. 9. 2014 nariadil Okresný súd Spišská Nová Ves prvé pojednávanie... Na tomto pojednávaní sťažovateľ... poukázal na to, že maloleté dieťa býva spolu s matkou v ... že tieto skutočnosti vyplývajú z viacerých podkladov... so zreteľom na uvedené skutočnosti je potrebné vyriešiť aj príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny... maloleté dieťa vzhľadom na to, že miestne príslušným je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Matka maloletého dieťaťa sa... vyjadrila, že časť týždňa skutočne prebýva na adrese, ktorú uviedol sťažovateľ... Na pojednávaní... 8. 9. 2014 bolo Vyhlásené uznesenie, ktorým súd preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Košice II. ... Dňa 4. 12. 2014 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12NcC/39/2014­58 zo dňa 20. 11. 2014, ktorým tento súd rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.»

Sťažovateľ poukázal na to, že «... miestne príslušným na konanie v tejto veci je súd, v mieste ktorého má maloleté dieťa na základe dohody rodičov, rozhodnutia súdu prípadne iných, rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. V doterajšej praxi všeobecných súdov konajúcich vo veci starostlivosti o maloletých nevzbudzoval doteraz žiaden výkladový problém pojem „bydlisko maloletého dieťaťa“. Toto sa bezvýnimočne spája s miestom reálneho pobytu maloletého dieťaťa a nespája sa s administratívnou evidenciou pobytu občanov...

Nemožno mať vážne pochybnosti o tom, že aj v situácii, keď po nesúhlase súdu, na ktorý má byť prenesená príslušnosť, rozhoduje nadriadený súd, musí tieto kritéria zohľadniť a z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, ako tieto predpoklady na zmenu príslušnosti posúdil.

Odôvodnenie

takéhoto rozhodnutia musí byť zrozumiteľné a presvedčivé.

Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia krajského súdu však tieto kritéria nespĺňa. Ako vyplýva z už citovaných časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, krajský súd na jednej strane skonštatoval, že na adrese v sa zdržiava matka prechodne; lebo je to „z tvrdenia matky zrejmé“, vzápätí však krajský súd uviedol, že postup podľa ust. § 177 ods. 2 O. s. p. by nebol vhodný v záujem mal. . Sťažovateľovi, ako účastníkovi konania, nie je zrozumiteľné, či krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí preto, lebo nebola splnená podmienka zmeny okolností, alebo preto, že to nie je v záujme maloletého. Ak by totiž zmena nebola preukázaná zmena okolností, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, je bez akéhokoľvek významu uvádzať argumenty v prospech záveru, že prenesenie príslušnosti nie je v záujme maloletej. ... nadriadený súd... nemôže konať svojvoľne a jeho rozhodnutie o tom, že prenesenie príslušnosti nie je v záujme maloletého, riadne, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodniť okolnosťami konkrétnej veci. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu, však nie je možné zistiť, v čom tento videl postúpenie veci Okresnému súdu Košice II ako také, ktoré nie je v záujme maloletého. Treba predovšetkým zdôrazniť, že pokiaľ krajský súd uviedol, že „postúpením spisu by sa konanie neúmerne predĺžilo“ v neprospech mal. dieťaťa, toto konštatovanie je v rozpore tak z obsahom spisov, ako aj s postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v tomto konaní. ...

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Právo sťažovateľa ­ na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru, ­ na prejednanie veci zákonom ustanoveným spôsobom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ­ právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zakotvené v článku č. 48 ods. 1 Ústavy SR, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC/39/2014 zo dňa 20. 11. 2014 porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 NcC/39/2014 zo dňa 20. 11. 2014 a vracia mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajského súdu v Košiciach pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov a nie je ani oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd vo veci starostlivosti o maloletú dcéru sťažovateľa rozhodol, že na konanie je miestne príslušným Okresný súd Spišská Nová Ves.

Podľa sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením porušil ním označené práva tým, že uznesenie krajského súdu je neodôvodnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 87/01, III. ÚS 202/02, III. ÚS 116/06) a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť alebo pre iné ďalšie dôvody (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02). Ústavný princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, ktorá na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred stanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený – pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“.

O. s. p., v zmysle ktorého ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Bydlisko matky na má dočasný charakter a jej trvalý pobyt s maloletou je v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves.

v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Podľa § u 88 ods. 1 písm. c) O. s. p. namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému.

Rozhodujúcim kritériom, podľa ktorého sa posudzuje miestna príslušnosť je bydlisko maloletého dieťaťa, určené na základe dohody rodičov, rozhodnutia súdu alebo iných rozhodujúcich skutočností. Bydliskom osoby je miesto, v ktorom táto osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Aj keď je príslušnosť pre konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého upravená § om 88 ods. 1 písm. c) O. s. p. je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie určuje príslušnosť len pre konanie, v ktorom má dôjsť k prvému opatreniu súdu. Ak je príslušnosť takto raz určená, zostáva tento súd naďalej príslušný aj pre ďalšie konanie, aj keď maloleté dieťa zmení svoje bydlisko, poprípade pobyt.

Z uvedených dôvodov nadriadený súd dospel k presvedčeniu, že by nebolo vhodné ani v záujme maloletej prenesenie príslušnosti preto rozhodol, že na konanie je naďalej príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.“

Ústavný súd s odkazom na citované odôvodnenie uznesenia krajského súdu konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že uznesenie krajského súdu nie je odôvodnené. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že miestnu príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves na konanie odôvodnil tým, že nedošlo k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, ktoré sú podmienkou na to, aby príslušný súd mohol preniesť svoju príslušnosť na iný súd. Poukázal na to, že bydliskom je miesto, v ktorom táto osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne), a zároveň odkázal na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že sa v zdržuje iba prechodne. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu konštatuje, že úvahy krajského súdu vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie krajského súdu náležite odôvodnené. Z citovaných častí odôvodnenia uznesenia krajského súdu jednoznačne a presvedčivým spôsobom plynú dôvody, ktoré tento súd viedli k určeniu, že na konanie je miestne príslušným Okresný súd Spišská Nová Ves.

Ústavný súd tiež konštatuje, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu týkajúce sa posúdenia, aké má bydlisko jeho maloletá dcéra, je aj v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneným v bode Z I (s. 336), na ktorý sťažovateľ poukázal.

Ústavný súd s poukazom na rozdelenie súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) stabilne judikuje, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa nepoukazujú na také pochybenie zo strany krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru, že by ním mohli byť porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd nezistil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru a sťažovateľ odvodzoval porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v súvislosti s porušením práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré ústavný súd nezistil, nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.