I. ÚS 121/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o., Mochovská 40, Levice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Daňového úradu Nitra (ďalej len „daňový úrad“) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi.

6. Z uvedeného možno urobiť záver, že vyrubovacie konanie od 19. 6. 2009 do 13. 11. 2014, teda trvajúce 5 rokov a 5 mesiacov, bolo nezákonné a zmätočné zo strany porušovateľov, čo naposledy konštatoval aj krajský súd v rozsudku zo 6. 8. 2014. Ignorovanie platnej právnej úpravy, či názoru KS v Nitre zo 4. 6. 2013... v kasačnom rozsudku, malo totiž za následok porušenie práva na fair proces v jeho časovej dimenzii, lebo doba, o ktorú sa predlžuje vyrubovacie konanie v dôsledku prejednania nevyhnutnej správnej žaloby podľa § 247 a nasl. OSP /po kasačných rozsudkoch KS, ako aj v novom prejednaní veci správcom dane/, je dobou zakladajúcou zbytočné prieťahy vo vyrubovacom a naň nadväzujúcom súdno­prieskumnom konaní, pričítateľné na vrub porušovateľov. Aj ústavný súd v tomto smere pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť /zmätočná/ orgánov verejnej moci a správy môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak ich činnosť nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa vrátenia zaplatenej DPH v októbri 2008.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné práva spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o., garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohovoru, postupom Finančného riaditeľstva SR v B. Bystrici a Daňového úradu v Nitre, pobočka Levice, v konaní vedenom pod č.: 9411401/5/4987046/2014/Hi, porušené boli. 2. Daňovému úradu Nitra, pobočka Levice prikazuje v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov. 3. Veľkej rybe, spol. s r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.468,50 EUR, ktorú sú povinní zaplatiť Daňový úrad Nitra a FR SR B. Bystrica spoločne a nerozdielne /solidárne/. 4. Veľká ryba, spol. s r. o, má nárok na náhradu trov konania v sume 340,88 EUR... ktorú sumu zaplatia Daňový úrad v Nitre a FR SR v B. Bystrici solidárne na účet JUDr. Eleny Ľalíkovej, všetko do 1 mesiaca od doručenia nálezu.“

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom daňového úradu a finančného riaditeľstva v konaní vedenom pod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi o vyrubenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že označené vyrubovacie konanie trvá už viac ako päť rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom rozhodnutia daňového úradu a finančného riaditeľstva vydané v tomto konaní boli opakovane zrušené pri ich prieskume v správnom súdnictve. Podstatu sťažnostných námietok sťažovateľky teda tvorí namietaná nečinnosť daňového úradu a finančného riaditeľstva spočívajúca v ich neefektívnej činnosti v daňovom vyrubovacom konaní, v príčinnej súvislosti s ktorou malo dôjsť k porušeniu označených základných a iných práv sťažovateľky.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).