I. ÚS 130/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 130/2015­15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, adresa na doručovanie Lombardiniho 22B, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Heinrich, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „... na základe exekučného titulu ­ notárska zápisnica N 162/2009, Nz 39175/2009, NCRls 39750/2009 zo dňa 4.11.2009, návrhu oprávneného... na vykonanie exekúcie zo dňa 10.11.2010 na vymoženie pohľadávky 200 000 € s príslušenstvom, poverenia na vykonanie exekúcie č. 5202*054897 zo dňa 10.12.2010, ktoré vydal Okresný súd Galanta, súdny exekútor... vydal Upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 105 000 € a jej príslušenstva. Predmetné Upovedomenie bolo doručené sťažovateľovi (ako povinnému) dňa 23.5.2012. Návrhom zo dňa 6.6.2012, doplnený podaním zo dňa 13.6.2012, povinný navrhol čiastočné zastavenie exekučného konania (o zaplatenie 105 000 €) v sčasti 55 001 €, resp. jej obmedzenie len na sumu 49 999 €. Návrhom zo dňa 6.6.2012 povinný navrhol odklad exekúcie. Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. 23Er/1195/2010 zo dňa 30.1.2013 rozhodol, že odklad exekúcie vedenej... pod spisovou značkou EX 16246/2010 nepovoľuje a návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej... pod spisovou značkou EX 16246/2010 zamieta. Dňa 18.3.2013 podal povinný voči uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 23 Er/1195/2010­79 zo dňa 30.1.2013 na základe jeho poučenia... odvolanie. Dňa 2.4.2013 povinný (z opatrnosti) podal na ústavný súd Slovenskej republiky i ústavnú sťažnosť, ktorá však bola... uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 412/2013­13 z 4.9.2013 odmietnutá...“. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, po podaní odvolania uznesením sp. zn. 10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014 krajský súd odvolanie sťažovateľa odmietol, dôvodiac zákonným ustanovením § 218 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

4. Sťažovateľ preto ústavnému súdu navrhuje, aby po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález: „1) Základné právo sťažovateľa , , , na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/622/2013­108 zo dňa 25.6.2014 porušené bolo. 2) Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.6.2014 č. k. 10CoE/622/2013­108 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie. 3) Krajský súd v Trnave je povinný vyplatiť sťažovateľovi , , , primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 € (slovom dvetisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu. 4) Krajský súd v Trnave je povinný nahradiť sťažovateľovi . , , trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 € (2 úkony á 139,83 € = 279,66 € + 2 x paušálna náhrada á 8,39 € = 296,44 € +

20% DPH (59,29 €) = 355,73 €) na účet právneho zástupcu “

II.

5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

12. Podľa zistení ústavného súdu voči napadnutému uzneseniu krajského súdu sp. zn. 10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014 bolo zo strany sťažovateľa 24. februára 2015 podané dovolanie, o ktorom do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté.

13. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdu najmä z hľadiska rešpektovania práv (bod 1), v dôsledku porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha [tak v konaní pred ústavným súdom, ako aj podaním dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)] zrušenia ním označeného uznesenia krajského súdu sp. zn. 10 CoE 622/2013 z 25. júna 2014.