I. ÚS 131/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 131/2015­43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , , zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o., Mäsiarska 6, Košice, konajúca prostredníctvom konateľa JUDr. Ivana Humeníka, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 371/2013 a takto

rozhodol:

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 131/2015­18 z 18. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdny proces, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 127/2007 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 371/2013.

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. augusta 2007 podala na okresnom súde návrh „o náhradu škody na zdraví“. Okresný súd rozhodol v jej veci rozsudkom z 18. marca 2013 tak, že jej návrh zamietol. O jej odvolaní následne rozhodol krajský súd 19. marca 2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie 21. mája 2014 z dôvodov uvedených v § 221 písm. f) a h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

3. Sťažovateľka 8. októbra 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú. Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania na 27. apríl 2015.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3269/15 z 27. apríla 2015 uviedla: «... Okresnému súdu Bratislava I bol návrh na začatie konania sp. zn. 10C/127/2007 doručený dňa 27. 08. 2007... Vo vzťahu k priebehu konania poukazujem na chronológiu úkonov v súdnom konaní, uvedených vo vyjadrení sudkyne. Celkovú dĺžku konania ovplyvnili okrem nadmerného zaťaženia sudkyne, aj účastníci konania, a to navrhovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho sídlo. Uplatnila procesnoprávny návrh na rozšírenie návrhu, avšak tento procesný návrh mal vady, ktoré súd musel odstraňovať. Ďalej nepredložila súdu všetky listiny, súd ju musel vyzvať na doloženie znaleckého posudku o bolestnom a pre neplnenie tejto povinnosti muselo byť jedno pojednávanie odročené (07. 06. 2010). Nerešpektovala pokyny súdu (nevyjadrila sa na výzvu súdu zo dňa 24. 09. 2010, 13. 02. 2012) v určenej lehote a 2x uplatnila procesnoprávny návrh na zmenu návrhu, o čom okresný súd musel rozhodnúť. Vo veci sa vykonávalo znalecké dokazovanie, pričom z dôvodov na strane ustanovených znalcov, musel súd 6x meniť osobu znalca. Jedno pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu na strane ustanoveného znalca. V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 18. 03. 2013, proti ktorému sa právny zástupca navrhovateľky odvolal. Odvolací súd vrátil spisový materiál tunajšiemu súdu dňa 06. 05. 2014 spolu so zrušujúcim uznesením na ďalšie konanie. Následne bol vo veci opäť viac krát stanovený termín pojednávania, pojednávanie sa konalo dňa 12. 01. 2015. Tohto času bude vo veci nariadený kontrolný znalecký posudok. K časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka požadujú priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5.000,­ Eur a trovy konania, žiadam Ústavný súd... zvážiť primeranosť výšky tejto sumy vzhľadom na postup súdu v tomto konaní, objektívny nepriaznivý stav súdneho oddelenia 10C ako aj skutočnosť, že k predĺženiu konania prispela aj navrhovateľka a iné okolnosti, ktoré tunajší súd nezavinil...“

57 (z 10. júna 2009, pozn.) súd dňa 23. 11. 2007 vydal vo veci uznesenie č. k. 10C 127/2007 37, ktorým odporcu vyzval, aby sa k návrhu vyjadril. Uznesenie súdu nebolo odporcovi doručené na adresu označenú navrhovateľkou v návrhu, nakoľko zásielka adresovaná odporcovi sa súdu vrátila s poznámkou adresát neznámy. dňa 9. 1. 2008 navrhovateľka doručila súdu návrh, ktorým rozšírila petit pôvodného žalobného návrhu o ďalší nárok na náhradu škody, ktorý vyčíslila aj o bolestné, ktorého výšku v predmetnom podaní nevyčíslila súdom bola zisťovaná adresa sídla žalovaného odporcu sídlo odporcu bolo súdu oznámené Slovenskou komorou zubných lekárov dňa 2. 5. 2008 vyšší súdny úradník dňa 3. 11. 2008 vo veci vydal uznesenie č. k. 10C 127/2007

Odporca si zásielku súdu prevzal dňa 26. 1. 2009 vec mi bola ako zákonnej sudkyni predložená s tým, že som dňa 10. 3. 2009 vyzvala právneho zástupcu navrhovateľky na predloženie znaleckého posudku, na základe ktorého si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu bolestného, ktorý nebol súdu navrhovateľkou doručený spolu s podaním, ktorým odstraňovala vady podania navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 9. 4. 2009 požiadala súd o poskytnutie lehoty za účelom doručenia znaleckého posudku o bolestnom odporca súdu dňa 23. 6. 2009 doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Na tomto pojednávaní súd pripustil, uznesením vyhlásenom na pojednávaní, zmenu petitu návrhu doručeného súdu dňa 27. 8. 2007 v zmysle písomného podania doručeného navrhovateľkou prostredníctvom PZ.N dňa 26. 3. 2010. Súd pojednávanie odročil na termín 7. 6. 2010 právna zástupkyňa odporcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 4. 2010, bola oznámená adresa sídla odporcu pojednávanie konané dňa 7. 6. 2010 bolo odročené na neurčito za účelom

doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k ich obsahom vyjadrili, a aby naformulovali otázky za účelom nariadenia znaleckého dokazovania právna zástupkyňa navrhovateľky súdu dňa 7. 12. 2011 doručila písomné vyjadrenie v zmysle vyššie uvedenej výzvy súdu, právna zástupkyňa odporcu písomné vyjadrenie doručila súdu dňa 8. 3. 2011 súd uznesením č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvia stomatológia súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať súd uznesením č. k. 10C 127/2007 127 zo dňa 5. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu opäť súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom súd uznesením č. k. 10 C 127/2007 131 zo dňa 26. 4. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007

poveril vykonaním znaleckého úkonu súdom ustanovený znalec odmietol znalecký úkon vykonať, nakoľko ustanovený znalec je v úzkom pracovnom kontakte so žalovaným odporcom súd uznesením č. k. 10C 127/2007 152 zo dňa 1. 12. 2011 zmenil výrok uznesenia č. k. 10C 127/2007 122 zo dňa 15. 3. 2011 a ustanovil vo veci nového znalca, ktorého súd poveril vykonaním znaleckého úkonu súdom ustanovený znalec súdu dňa 8. 2. 2012 doručil písomný znalecký posudok súd uznesením č. k. 10C 127/2007 175 zo dňa 13. 2. 2012 priznal znalcovi odmenu a zároveň spolu s uznesením súd písomný znalecký posudok doručil právnym zástupcom účastníkov konania s tým, aby sa k jeho obsahu písomne vyjadrili právna zástupkyňa odporcu súdu dňa 9. 3. 2012 doručila písomné vyjadrenie k obsahu znaleckého posudku. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa k obsahu znaleckého posudku v lehote súdom určenej nevyjadrila súd dňa 16. 3. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 30. 4. 2012 právna zástupkyňa navrhovateľky písomné vyjadrenie k znaleckému posudku

návrhu súd pojednávanie určené na deň 25. 2. 2013 odročil na termín 18. 3. 2013, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni odporcu a poštou bol následne doručovaný právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 8. 4. 2013 právny zástupca navrhovateľky doručil odvolanie voči rozsudku odvolanie navrhovateľky bolo poštou dňa 16. 5. 2013 doručené právnej zástupkyni odporcu s tým, aby sa k jeho obsahu vyjadrila právna zástupkyňa odporcu dňa 30. 5. 2013 doručila súdu písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky vec bola dňa 14. 6. 2013 predložená Krajskému súdu.

elektronicky súd určený termín na deň 23. 2. 2015 na žiadosť navrhovateľky preložil na skorší termín a to na deň 6. 10. 2014, o 9.00 hod, nakoľko vec 10C 269/1991 (ktorá bola pôvodne vytýčená na deň 6. 10. 2014 a na žiadosť navrhovateľa bola preložená na november 2014) na termín 6. 10. 2014 sa nemohol dostaviť súdom predvolaný svedok, súd pojednávanie odročil na deň 29. 4. 2015. súd termín pojednávania zmenil na deň 12. 1. 2015, vzhľadom na skutočnosť, že sa v inej súdom prejednávanej veci účastníci konania ospravedlnili.

414 zo dňa 19. 3. 2014. Po doručení znaleckého posudku súdu ustanoveným znalcom súd vo veci nariadi termín pojednávania. Mám za to, že vzhľadom na celkový počet vecí v oddelení 10 C od roku 2007 až doposiaľ, vo veci sa snažím konať plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom považoval ústavný súd za preukázané zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 24. augusta 2015. Navyše ústavný súd zistil, že 15. júla 2014 po vrátení veci z krajského súdu (6. mája 2014) okresný súd určil termín pojednávania až na 23. február 2015, o čom upovedomil aj účastníkov konania (22. júla 2014 prevzal upovedomenie právny zástupca sťažovateľky). Dňa 16. júla 2014 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby mu oznámil adresu svedkyne, ktorú mal podľa záverov krajského súdu vypočuť. Právny zástupca podal vyjadrenie okresnému súdu 13. augusta 2014. Dňa 5. septembra 2014 okresný súd určil termín pojednávania a predvolal svedkyňu na výsluch na 6. október 2014 (č. l. 432).

6. K sťažnosti sa vyjadril aj krajský súd podaním sp. zn. 3192/15 z 1. júna 2015 doručeným ústavnému súdu 5. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol: „Vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/127/2007 bola predložená na Krajský súd v Bratislave dňa 14. 06. 2013... Z vyjadrenia... predsedníčky senátu 14 Co, zo dňa 15. 05. 2015 vyplýva, že v právnej veci navrhovateľky ..., proti odporcovi stomatológovi... o náhradu škody, Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 03. 2013, sp. zn. 10C/127/2007­368 tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu... 14.06.2013. Dňa 27. 01. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 04. 03. 2014. Avšak po podrobnom oboznámení sa s celým spisovým materiálom v rámci prípravy na pojednávanie a po prejednaní veci v senáte 14Co, dospel odvolací senát k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bol termín nariadeného pojednávania zrušený... Dňa 19. 03. 2014 tunajší súd uznesením sp. zn. 10 C 127/2007­414 zrušil napadnutý

rozsudok

súdu prvého stupňa. Záverom predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 05. 2015 uvádza, že vzhľadom na vysoký nápad vecí v súdnom oddelení 14Co v tom čase (k 31. 12. 2013 ­ 543 vecí, z ktorých pomerne vysoký počet bol z rokov 2011 a 2012) je toho názoru, že tunajší vo veci konal bez prieťahov. Vzhľadom na uvedené procesné úkony zo strany tunajšieho súdu v predmetnej veci smerujúce k včasnému rozhodnutiu vo veci a so zreteľom na meritórne rozhodnutie zo dňa 19. 03. 2014, č. k. 14Co/371/2013­414, je zrejmé, že tunajší súd, aj vzhľadom na množstvo vecí pridelených senátu 14Co na rozhodnutie a spôsob ich vybavenia podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sa predkladajú na Krajský súd..., okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce súdu, postupoval v posudzovanej veci bez prieťahov, majúc na zreteli ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

sťažovateľka, ktorá neúplne označila odporcu, v dôsledku čoho musel súd zisťovať jeho sídlo. Súd zistil odporcovo sídlo už 02. 05. 2008, no napriek tomu bol termín pojednávania vytýčený na 29. 03. 2010, na ktorý sa však odporca nedostavil, na čo ho jeho právna zástupkyňa ospravedlnila tým, že mu nebola doručená zásielka. Sťažovateľka však uviedla súdu adresu ambulancie, v ktorej jej bol vykonaný zdravotnícky zákrok, a to na .

V spise však chýbali základné dokumenty ako protokoly ÚDZS aj KZL a zdravotná dokumentácia, ktorú nepredložil dodnes. Chýbajúce protokoly súd zabezpečil na opakované výzvy až 12. 02. 2013, teda takmer po 6 rokoch. Napriek tomu, že zákonná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. nesúhlasila so zapožičaním súdneho spisu sp. zn.: 10C/127/2007, z dôvodu zachovania objektivity trváme na tom, aby mal Ústavný súd k dispozícií celý súdny spis, čo môže zabezpečiť aj sťažovateľka zaslaním kópie celého súdneho spisu. Sťažovateľka by tiež rada uviedla na správnu mieru časť Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 131/2015 18 zo dňa 18. 3. 2015, ktoré na strane 2 uvádza nasledovné: „Konanie nie je právoplatne skončené a v súčasnosti je určený termín pojednávania na 27. apríl 2015.“ Sťažovateľka poukazuje na tú skutočnosť, že pojednávanie s takýmto termínom nebolo nikdy vytýčené, na takéto pojednávanie nebola zo strany konajúceho sú ani predvolaná a ani jej nebolo iným spôsobom oznámené.

8 rokov.»

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

13.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o náhrade škody na zdraví. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu (obsahoval vyše 500 strán) vyplýva, že ide o skutkovo zložitejšiu vec, pretože muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, ako aj kontrolné znalecké dokazovanie, ale na druhej strane vec nie je podľa názoru ústavného súdu právne zložitá, keďže všeobecný súd má posúdiť a rozhodnúť o tom, či sú splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku nesprávne prevedených stomatologických úkonov. Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania a z dosiahnutých výsledkov, ústavný súd však konštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže odôvodňovať takmer osemročné trvanie tohto konania bez právoplatného rozhodnutia.

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03). Ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že trvanie napadnutého konania (takmer 8 rokov) je neprimerané a trvá dlho, hoci je vec skutkovo zložitejšia. Z uskutočnených procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že v jeho postupe sa nevyskytovali dlhšie obdobia úplnej procesnej pasivity a ani sťažovateľka žiadne obdobia nečinnosti v sťažnosti neuviedla. Za kratšie obdobia nesústredenej práce a bezdôvodnej nečinnosti treba považovať obdobie od nápadu žaloby (augusta 2007) do nesústredenej výzvy adresovanej sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh (október 2007), pretože okresný súd vzápätí jej súdny poplatok po zaplatení (svojou úpravou) už o mesiac v novembri 2007 mal vrátiť, ale úpravu realizoval až v júni 2009. Okresný súd tiež určil viac termínov pojednávaní (9), na niektorých vykonal aj dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie a kontrolné znalecké dokazovanie, ale na doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv najmä jeho neefektívna činnosť, pretože aj keď vo veci samej rozhodol, jeho rozhodnutie z 18. marca 2013 bolo zrušené krajským súdom 19. marca 2014, či už pre procesné, alebo vecné dôvody (bližšie pozri aj bod 2 nálezu). I okolnosti znaleckého dokazovania naznačujú nesústredený postup konajúceho súdu. Uznesenie o ustanovení znalcov viackrát zmenil a vopred neprerokoval so znalcami podľa § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, či môžu znalecký posudok vôbec spracovať. Znalecké dokazovanie tak bolo neefektívne a trvalo viac ako rok (od 15. marca 2011 až do 8. februára 2012), a takisto aj kontrolné dokazovanie je stále ešte na začiatku.

17. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom, z ktorého sťažovateľka odvodzuje porušenie označených práv, je iba celková dĺžka konania okresného súdu v napadnutom konaní. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a pokiaľ ide o spravodlivý súdny proces, sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti jasne deklarovala, že namieta v rámci čl. 6 ods. 1 dohovoru iba právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, a nie právo na spravodlivé súdne konanie, keďže namietané konanie nie je ešte právoplatne skončené. Ústavný súd už v rámci svojej doterajšej judikatúry viackrát vyslovil, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by nepochybne došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, t. j. ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98, II. ÚS 8/01). Spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní súdom môže síce založiť porušenie základného práva účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, ale neznamená spravidla aj odmietnutie spravodlivosti majúce za následok porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 8/01). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda v zásade nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ jeho porušenie nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke, stav namietaného konania v čase rozhodovania ústavného súdu a pod.) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).

21. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 3 výroku rozhodnutia).

III.

22. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti takto: „konanie, ktoré trvá už extrémne dlho, ju vyčerpáva nie len po finančnej stránke, ale najmä po stránke osobnostnej, zdravotnej a v neposlednom rade i psychickej. Samotný predmet konania, týkajúci sa zdravia pacientky si vyžaduje veľmi citlivý prístup konajúceho súdu, ktorý v sebe podľa sťažovateľky zahŕňa aj rýchle a bezprieťahové konanie. Sťažovateľka bez meritórneho rozhodnutia nemôže dosiahnuť stav právnej istoty, po právnej stránke stále nevie či jej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo non lege artis a sama tak nevie uzavrieť túto nepríjemnú kapitolu svojho života. To, že postup odporcu sťažovateľke spôsobil trvalé poškodenie zdravia, samo o sebe vyvoláva výrazný zásah do osobnostného práva sťažovateľky. Sťažovateľka tým, že je neustále konfrontovaná realitou svojho zlého zdravotného stavu, v spojení s neustálym odročovaním pojednávaní, navrhovaním dôkazov, ktoré súd odmieta bez príčiny akceptovať, účasťou na pojednávaní, prežíva výrazný zásah do svojho osobného života, zdravia, či vzťahov s inými ľuďmi. Sťažovateľka však najvýraznejší zásah pociťuje do svojho psychického prežívania. Takmer 8 rokov nekončiaceho súdneho pojednávania v tak citlivej veci ju psychicky neprestajne veľmi vyčerpávajú. A ako bolo spomenuté vyššie, sťažovateľka stratila vieru v to, že dosiahne spravodlivosť a tak stráca vieru v konanie štátnych orgánov.“

25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv čiastočne úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu 148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €, a nie sumu, ktorú požadovala sťažovateľka, t. j. 1 583,64 €, navyše bez bližšej špecifikácie. Advokát tiež v sťažnosti neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia. 26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.