I. ÚS 131/95

I. ÚS 131/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 20. decembra 1995 predbežne prerokoval podnet , bytom , zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Bratislava, Seberíniho 21, vo veci porušenia základného práva na súdnu ochranu v spojitosti s personálnym rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 49 z 28. februára 1995 a takto

rozhodol:

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 49 a 50 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s personálnym rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 49 z 28. februára 1995 o odňatí vojenskej hodnosti majora o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. Podnet v časti manietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 49 a 50 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s personálnym rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 49 z 28. februára 1995 o zániku služobného pomeru o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Ústavný súd podľa čl. 130 ods. 3 ústavy môže začať konanie aj na podnet fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv. Konanie o podnete pred ústavným súdom začína jeho prijatím na ďalšie konanie, pokiaľ spĺňa zákonom predpísané náležitosti uvedené v 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd skúmal, či označené konanie, opomenutie alebo rozhodnutie štátneho orgánu je v priamej príčinnej súvislosti s tými článkami ústavy, porušenie ktorých pisateľ podnetu namieta. V prípade, že tomu tak je a podnet spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti, je prijatý na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej. Ak pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd dôjde k záveru, že namietané konanie, opomenutie alebo rozhodnutie štátneho alebo iného orgánu nie je v príčinnej súvislosti so základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namieta, podnet odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

1. Pisateľovi podnetu bola vojenská hodnosť majora Armády Slovenskej republiky odňatá na základe 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov (úplné znenie č. 361/1992 Zb.), podľa ktorého "Vyššia hodnosť môže byť odňatá vojakovi, ktorý sa dopustil závažného konania, ktoré je v rozpore s ustanovením vojenskej prísahy, morálnymi a odbornými požiadavkami kladenými na príslušníka ozbrojených síl".

Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch (ďalej len "zákon č. 76/1959 Zb.") v znení neskorších predpisov v 6 upravuje dva spôsoby odňatia vyššej vojenskej hodnosti, pričom pri splnení podmienok písmena a) sa vyššia vojenská hodnosť vojakovi odníme a pri splnení podmienok písmena b) sa vyššia vojenská hodnosť vojakovi môže odňať; ustanovenia Trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté ( 6 ods. 5 citovaného zákona). Trestný zákon v 47 upravuje právo súdu rozhodnúť o strate vojenskej hodnosti toho, kto je odsúdený za úmyselný trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že vojenskú hodnosť možno vojakovi odňať spôsobmi a z dôvodov upravených v 6 zákona č. 76/1959 Zb. (o odňatí vojenskej hodnosti rozhoduje prezident republiky, resp. minister obrany). Stratiť vojenskú hodnosť môže len vojak, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin, a to rozhodnutím súdu. Odňatie vojenskej hodnosti podľa 6 zákona č. 76/1959 Zb. nie je podmienené právoplatným rozhodnutím súdu o tom, či existujú alebo nie dôvody pre jej odňatie. Prezumpcia neviny sa v zmysle Trestného zákona vzťahuje len na osobu obvinenú zo spáchania trestného činu. Z uvedeného dôvodu preto ani zákon č. 76/1959 Zb. pri uplatňovaní 6 neodkazuje na Trestný zákon, prípadne Trestný poriadok.

Personálny rozkaz ministra obrany Slovenskej republiky č. 49 z 28. februára 1995, ktorým bola odňatá vojenská hodnosť majora , nie je v priamej príčinnej súvislosti so základným právom pisateľa podnetu upraveného čl. 49 a 50 ústavy, pretože odňatiu vojenskej hodnosti nemusí predchádzať súdne rozhodnutie. Odsúdenie za úmyselný trestný čin a následná strata vojenskej hodnosti rozsudkom súdu je len jedným zo zákonom upravených spôsobov zániku vyššej vojenskej hodnosti.

2. Pokiaľ ide o právne dôvody zániku služobného pomeru, pisateľ podnetu uvádza, že závažné konanie odôvodňujúce jeho prepustenie do zálohy musí byť takého alebo obdobného charakteru, ako vyplýva z dikcie 26 ods. 2 písm. f) zákona č. 122/1978 Zb. - kvalifikované s dôsledkom odsúdenia súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody. Pretože, ako ďalej píše, rozhodovanie o vine a treste za spáchanie trestného činu spadá do právomoci orgánov súdnej moci a prejudikovať takéto rozhodnutie iným orgánom je neprípustné a v rozpore so zákonom. V podnete ďalej uviedol, že "zatiaľ žiadny orgán súdnej moci nerozhodol o tom, že by som konal v rozpore s platnou právnou úpravou SR". Aj v tejto časti podnetu jeho pisateľ namietal porušenie čl. 49 a 50 ústavy. Spôsoby zániku služobného pomeru vojaka z povolania upravuje 25 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb., podľa ktorého služobný pomer vojaka z povolania zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska alebo úmrtím. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že služobný pomer vojaka z povolania zaniká aj odňatím vojenskej hodnosti alebo stratou vojenskej hodnosti. Odňatie vojenskej hodnosti je podľa 25 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. zákonným dôvodom zániku služobného pomeru vojaka z povolania. Takýmto spôsobom zanikol aj služobný pomer vojaka z povolania pisateľa, podnetu , ako to vyplýva z obsahu personálneho rozkazu ministra obrany Slovenskej republiky č. 49 z 28. februára 1995.