I. ÚS 136/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 136/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Er 1116/2005 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: «Na základe návrhu oprávneného, Slovenskej sporiteľne, a.s... (ďalej ako „SLSP“), na vykonanie exekúcie, ktorým sa SLSP domáhala vymoženia pohľadávky vo výške 1.564,76 € s príslušenstvom, sa začalo exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005, pričom účastníkom konania na strane oprávneného je SLSP a na strane povinného sú účastníkmi konania 1. , 2. (ďalej ako „Exekučné konanie“). Dňa 15.12.2010 postúpila SLSP sťažovateľovi, spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o... pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005 (značka súdneho exekútora EX 295/2007). Z dôvodu postúpenia pohľadávky sťažovateľ ako nový veriteľ zaslal dňa 20.05.2011 súdnemu exekútorovi , so sídlom návrh na zmenu účastníka konania. Dňa 21.01.2013 (tj. po dobe dlhšej ako 20 mesiacov) Okresný súd Nové Zámky vyhovel návrhu sťažovateľa v celom rozsahu a vydal uznesenie sp.zn. 13Er/1116/2005, ktorým pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že namiesto SLSP vstúpil do konania na strane oprávneného sťažovateľ (ďalej ako „Uznesenie“). Vzhľadom na to, že Uznesenie ani po dobe dlhšej ako 13 mesiacov nenadobudlo právoplatnosť, zaslal sťažovateľ porušovateľovi dňa 19.03.2014 žiadosť o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej ako „Žiadosť“), ktorou sťažovateľ vyzval porušiteľa na prijatie opatrení, ktoré by smerovali k tomu, aby Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, vzhľadom k tomu, že stav, kedy Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, znemožňoval sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv účastníka konania v Exekučnom konaní.

Podľa názoru sťažovateľky „protiprávny stav, zapríčinený konaním, resp. nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, spočíva v tom, že ani po uplynutí doby dlhšej ako 56 mesiacov odo dňa, kedy sťažovateľ podal návrh na zmenu účastníka konania vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13 Er 1116/2015, nebolo o podanom návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania na strane oprávneného právoplatne rozhodnuté, a to z toho dôvodu, že Uznesenie nebolo doručené povinným, a teda nenadobudlo právoplatnosť.

rozhodnuté. Súčasný stav veci znemožňuje sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv v exekučnom konaní, t j. nemôže aktívne vystupovať vo vzťahu k exekútorovi, ako napríklad: komunikovať sním, domáhať sa vymoženia pohľadávky, schvaľovať splátkové kalendáre, alebo dávať súhlasy na predaj nehnuteľností vo vlastníctve povinných i keď hmotnoprávne ako veriteľ,

faktickou zložitosťou. Hoci Okresný súd Nové Zámky dňa 21.01.2013 rozhodol o návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Takýto postup súdu je v rozpore s prvou vetou § 100 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd nepostupoval v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

priznaného práva. Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu Nové Zámky za vážny zásah do svojich práv, nakoľko sťažovateľ, ako osoba oprávnená podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podal návrh na zmenu účastníka konania, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil vstup sťažovateľa do konania vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp.zn. 13Er/1116/2005 namiesto SLSP.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp.zn. 13Er/1116/2005 porušil základné právo spoločností WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Nové Zámky v konaní, vedenom pod sp.zn. 13Er1116/2005, prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur..., ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohto nálezu. Okresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 362,60 €... v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 224/2012). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99, IV. ÚS 224/2012).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Z uvedených skutočností vyplýva, že konanie vo veci návrhu sťažovateľky na pripustenie jej vstupu do konania na strane oprávneného na miesto pôvodne oprávneného trvalo až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zmene účastníka konania tri a pol roka. Za rozhodujúce v danom prípade považuje ústavný súd to, že okresný súd vyvinul úsilie na doručenie zásielok s uznesením z 21. januára 2013 s tým, že už pred podaním sťažnosti sťažovateľky (22. februára 2016) podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa mu podarilo dosiahnuť nápravu sťažovateľkou namietaného stavu, ktorá tvrdila, že stále nie je účastníčkou exekučného konania, keďže uznesenie o pripustení jej vstupu do exekučného konania nie je právoplatné. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že predmetné uznesenie okresného súdu z 21. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť 29. decembra 2014, čím sťažovateľka získala procesné postavenie oprávneného v napadnutom exekučnom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že v postupe okresného súdu v napadnutom konaní sa síce vyskytli obdobia nečinnosti, ale okresný súd súčasne vyvíjal primerané a cielené úsilie smerujúce k doručeniu uznesenia, ktorým sa rozhodlo o zmene účastníka konania na strane oprávneného.

Ústavný súd tiež dodáva, že po podaní sťažnosti sťažovateľkou podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doručenej okresnému súdu 7. novembra 2014 okresný súd prijal opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľky zabezpečí v rámci všeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľkou označeného základného práva (m. m. I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08), pričom v okolnostiach posudzovaného prípadu táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní.