I. ÚS 166/2016

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 19 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

príkazom Okresného riaditeľstva Policajného zboru , obvodného oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“), na prehliadku tela a obdobné úkony z 2. októbra 2015 (ďalej aj „príkaz“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol, že mu bolo približne koncom novembra – začiatkom decembra 2015 doručené predvolanie na výsluch na dožiadané Obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie “).

Sťažovateľ sa 8. decembra 2015 dostavil na obvodné oddelenie na výsluch v trestnej veci vedenej obvodným oddelením pod ČVS: ORP-651/NO- DK-2015, po skončení ktorého bol sťažovateľovi doručený príkaz na prehliadku tela a obdobné úkony. Následne boli sťažovateľovi odobraté daktyloskopické odtlačky a odobraté vzorky pre účely analýzy deoyribonukleovej kyseliny. K tomuto procesnému úkonu došlo potom, ako bolo z príslušných databáz zistené, že odtlačky prstov a DNA , brata sťažovateľa, ktoré už sú v príslušných databázach, sa nezhodujú s odtlačkami prstov a DNA zo vzoriek, ktoré boli nájdené na mieste činu.

Sťažovateľ sa v predmetnej veci 4. septembra 2015 dostavil na obvodné oddelenie, aby vypovedal ako svedok. Predmetom výsluchu podľa sťažovateľa boli 3 – 4 otázky povereného príslušníka Policajného zboru (ďalej len „policajt“), medzi ktorými vôbec nebola otázka o tom, či vie alebo má vedomosť o tom, odkiaľ má výherné lósy a žreby, ktoré mal podľa operatívnych informácií predávať. Podľa sťažovateľa nie je pravda, že by po skončení jeho výsluchu bol policajtom zákonne poučený a upozornený na následky nevyhovenia výzvy, resp. že by nevyhovel predchádzajúcej výzve podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku. Po výsluchu konanom 4. septembra 2015 si sťažovateľ prečítal a podpísal zápisnicu o výsluchu, súčasťou ktorej nebolo hore uvedené poučenie, a odišiel z obvodného oddelenia.

V prípade sťažovateľa vydaný príkaz podľa neho dokazuje skutočnosť, že policajt ho mal už pripravený v čase, keď ho ako podozrivú osobu opätovne predvolal na výsluch a po jeho skončení ho vyzval na dobrovoľné strpenie úkonov s tým, že inak už má príkaz, ktorý mu umožní vykonať úkony bez ohľadu na to, či ich dobrovoľne strpí alebo nestrpí.

Takýto procesný postup je vyslovene nezákonný (neumožňuje ho ustanovenie § 155 ods. 3 a 6 Trestného poriadku).

V danom prípade podľa sťažovateľa ani z odôvodnenia vydaného príkazu a ani z obsahu spisu nevyplýva, že policajtom bola pri vydávaní príkazu dodržaná zákonná postupnosť (od miernejšieho nenásilného spôsobu nátlaku k násilnému).

Požiadavky na riadne odôvodnenie príkazu už uvedené vyplývajú z ustanovenia § 155 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého musí byť príkaz nielen vydaný písomne, ale musí byť aj odôvodnený.

Podľa názoru sťažovateľa, ak „zhrnieme všetky materiálne predpoklady na vydanie príkazu podľa § 155 ods. 4 Tr. por. (dostatočne odôvodnené podozrenie zo spáchanie trestného činu, dôležitosť vzorky pre ďalší postup vo vyšetrovaní a reálna možnosť spojiť podozrivého s trestným činom) ako aj formálne predpoklady (najmä nutnosť odôvodnenia príkazu a zlyhanie miernejších nástrojov nátlaku) musíme dospieť k záveru, že nižšie naskenovaný príkaz policajta je nezákonný. Z odôvodnenia príkazu sa totiž nedozvieme prakticky nič o splnení zákonných podmienok na vydanie príkazu, odôvodnenie je čisto formálne (v podstate len opakujúce citácie ustanovenia § 155 Tr. por.), je povrchné, arbitrárne a neumožňujúce riadne preskúmanie legality, legitimity a proporcionálnosti vydaného príkazu.“.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy sťažovateľ poukázal na znenie § 8 ods. 1 zákona č. 417/2002 Z. z. o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb (ďalej len „zákon č. 417/2002 Z. z.“), ktorý špecifikuje povinnosť likvidácie údajov o jednotlivých v ňom špecifikovaných osobách z databázy povereným útvarom.

Keďže sťažovateľ je v postavení podozrivého, nespadá do žiadnej z kategórií osôb uvedených v § 8 ods. 1 zákona č. 417/2002 Z. z., a preto je podľa neho zvlášť znepokojivé, že jeho DNA profil bude v databáze evidovaný do skončenia trestného stíhania vo veci samej, avšak s ohľadom na to, že dosiaľ orgány činné v trestnom konaní nezistili páchateľa trestnej činnosti, tak trestné stíhanie môže byť vedené roky a aj jeho profil DNA bude pre medzeru v uvedenom zákone v databáze Policajného zboru „naveky“.

Podľa sťažovateľa v dôsledku uvedeného postupu existuje nebezpečenstvo stigmatizácie jeho osoby vyplývajúce zo skutočnosti, že s ním, hoci nebol nikdy odsúdený za žiaden trestný čin a má právo na prezumpciu neviny, bude zaobchádzané rovnako ako s usvedčenými osobami. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci S. a Marper proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok veľkého senátu zo 4. 12. 2008, č. 30562/04, § 122).

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že príkazom obvodného oddelenia na prehliadku tela a obdobné úkony došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 19 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, zruší príkaz z 2. októbra 2015 a uloží Policajnému zboru povinnosť zlikvidovať údaje o daktyloskopických stopách odtlačkov prstov sťažovateľa a údaje o profile jeho deoxyribonukleovej kyseliny a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € a náhradu trov konania v sume 299,80 €.

Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého príkazu z 2. októbra 2015, v ktorom obvodné oddelenie v podstatnom uviedlo: „Dňa 09. 07. 2015 poverený príslušník Obvodného oddelenia podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pod ČVS: ORP-651/NO-DK-2015 začal trestné stíhanie vo veci prečin Krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a ) Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom čase od 22.00 hod. dňa 08. 07. 2015 do 05.40 hod. dňa 09. 07. 2015 v meste nezisteným spôsobom prekonal uzatvorené okno vo výške 6,2 metrov od zeme predajne budovy 1-01 , ktorej majiteľom je spol. ..., cez ktoré vošiel do priestorov skladu a predajne do oddelenia liehovín a tabakových výrobkov, odkiaľ následne odcudzil presne nezistené množstvo tabakových výrobkov nezisteného druhu a značky v hodnote najmenej 23.000,- €, nezistené množstvo fliaš alkoholu nezisteného druhu a značiek v hodnote najmenej 500,- € a nezistené množstvo losov a žrebov na tipovanie v hodnote najmenej 900,- €, následne s týmto tovarom odišiel na presne nezistené miesto, čím poškodenej spol. , spotrebné družstvo... spôsobil škodu odcudzením vo výške najmenej 24.400,- € a škodu poškodením okna vo výške najmenej 50,- €. Podľa § 155 ods. 1 Trestného poriadku... Podľa § 155 ods. 2 Trestného poriadku... Podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku... Podľa § 155 ods. 4 Trestného poriadku... Podľa § 155 ods. 5 Trestného poriadku... Podľa § 155 ods. 6 Trestného poriadku... Podľa § 106 ods. 1 Trestného poriadku... Podľa § 106 ods. 2 Trestného poriadku... Podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku... V danom prípade existujú dostatočné poznatky o existencii objektívneho dôkazu, na ktorého vykonanie je nevyhnutné zabezpečiť odobratie vzorky na účely analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, nakoľko počas obhliadky vykonanej dňa 09. 07. 2015 v v priestoroch boli okrem iného zaistené daktyloskopické aj biologické stopy, ktoré sa nachádzali na uvedenom mieste a u ktorých je pravdepodobné, že boli vytvorené okrem iného aj osobou . Lustráciou v dostupných policajných evidenciách zatiaľ osoba nie je zaradená a neexistuje iný miernejší spôsob zabezpečenia požadovaných vzoriek DNA, ako aj daktyloskopických odtlačkov. Zaistenie vzoriek DNA, ako ani daktyloskopických odtlačkov prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, konkrétne k preukázaniu prítomnosti na mieste činu a vytvoreniu predmetných stôp, ktoré vedú k usvedčeniu páchateľa. Spojitosť osoby s miestom činu je potvrdená vykonanými operatívnymi previerkami, z ktorých je zrejmé, že odcudzené výherné losy z priestorov , sa po čase objavili v meste a ich výhry boli vyberané na rôznych predajných miestach /predajných stánkoch/ spol. . Bolo zistené, že losy mal predávať , pričom z operatívnych informácií polície vyplýva podozrenie, že menovaný môže páchať trestnú činnosť spoločne s osobami , a . Tento údaj zároveň korešponduje so zábermi videokamier z miesta činu, na ktorých sú osoby v kuklách.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že sťažovateľ bol orgánmi činnými v trestnom konaní považovaný za osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. V zmysle § 155 ods. 3 Trestného poriadku sa uvedenej prehliadke má povinnosť podrobiť každý, bez ohľadu na jeho procesné postavenie, t. j. taktiež osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, pretože tejto povinnosti v zásade nepodliehajú len osoby vyňaté z právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Podozrenie orgánov činných v trestnom konaní vyplýva zo záberov videokamier z miesta činu, ako aj skutočnosti, že sťažovateľ sa pohybuje v okruhu osôb podozrivých zo spáchania tejto trestnej činnosti, ktorých podozrenie vyplýva aj z ďalších operatívnych informácií polície. V danom prípade verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestných činov a potrestaní páchateľa ospravedlňuje uvedený postup orgánov činných v trestnom konaní proti osobe v akomkoľvek procesnom postavení napriek tomu, že zasahuje do jeho práva na súkromie. Už z citovaného odôvodnenia príkazu je podľa ústavného súdu zrejmé, že tento spĺňa náležitosti špecifikované v § 181 Trestného poriadku (označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, dátum a miesto rozhodnutia, výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, vrátane označenia osoby, skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, odôvodnenie).

Sťažovateľ nepredložil v konaní relevantnú argumentáciu, ktorá by potvrdila jeho tvrdenia v súvislosti s nedodržaním postupu podľa § 155 Trestného poriadku v jeho prípade. Samotná skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa vopred pred jeho výsluchom pripravili na jeho možnú negatívnu reakciu na výzvu na odobratie daktyloskopických odtlačkov a odobratie vzorky pre účely analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, nemožno považovať za postup porušujúci sťažovateľom označené práva. Uvedené závery orgánov činných v trestnom konaní podľa názoru ústavného súdu nie sú poznačené arbitrárnosťou a sú plne ústavne akceptovateľné.