I. ÚS 17/2015

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 128/14/1000­3 z 30. júna 2014 v spojení s postupom a rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. l/l KPt 799/12/7700­38 z 25. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností v podstatnom vyplýva, že sťažovateľ namieta spôsob vybavenia jeho návrhu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), keď tento návrh generálna prokuratúra, považujúc ho za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov postúpila podaním č. k. IV/6 GPt 128/14/1000­3 z 30. júna 2014 na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá vyrozumela sťažovateľa o jeho vybavení podaním č. k. 1/l KPt 799/12/7700­38 z 25. septembra 2014 tak, že ho odložila ako nedôvodný.

3. Podstatu dôvodov tejto sťažnosti (bod 2) okrem podanej sťažnosti na ústavnom súde sťažovateľ namietal aj v rámci opakovaného podnetu z 19. novembra 2014, ktorý doručil generálnej prokuratúre a zároveň ho priložil k sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľ poznamenal, „že ústavnú sťažnosť podáva z dôvodu opatrnosti...“.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP­1197/OEK­PO­2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1PV46/10/7707­106 porušené bolo. 3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000­3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700­38 zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušuje. 4. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP­1197/OEK­PO­2009 zo dňa 31. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707­106 sa zrušuje a vec sa Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov vracia na ďalšia konanie. 5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu. alternatívne: 1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000­3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700­38 zo dňa 25. 9. 2014 porušené bolo. 2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy... uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky ČVS: ORP­1197/OEK­PO­2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestne stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. 1Pv46/10/7707­106 porušené bolo. 3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000­3 zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700­38 zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušuje a vec sa Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vracia na ďalšia konanie.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, resp. iné orgány verejnej moci, ktoré sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov (orgánov verejnej moci), ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

8. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného rozhodnutia generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a im predchádzajúci postup orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s ich rozhodovaním o jeho návrhu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálnej prokuratúry z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces), v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním opakovaného podnetu z 19. novembra 2014 (bod 3) preskúmania postupu generálnej prokuratúry aj samotnej vecnej stránky.