I. ÚS 172/2015

Odôvodnenie:

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal zrušenia v záhlaví uvedeného uznesenia Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), proti ktorému podal aj dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 5 Tdo 61/2014 zo 16. októbra 2014 odmietol; toto uznsenie bolo sťažovateľovi doručené 11. decembra 2014, ako to uviedol v sťažnosti. 2. Skôr ako ústavný súd prikročil k vecnému prerokovaniu sťažnosti, musel skúmať, či sú splnené formálne požiadavky kladené na taký návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a zistil, že sťažnosť je podaná oneskorene.

3. Fyzická osoba môže podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde podať sťažnosť proti tvrdenému porušeniu jej základných práv a slobôd v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. V prípade podania dovolania a súbežne podanej ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí najvyššiho súdu o dovolaní – o tom bolo uvedené aj v uznesení ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 696/2014 z 9. decembra 2014 – pričom lehota na podanie takej sťažnosti bude považovaná za zachovanú vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade, ak bola podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu (porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika z 12. novembra 2002, sťažnosť č. 46129/99).