I. ÚS 187/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 187/2015­31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Piovarčim, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 187/2015­15 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania (žalobkyňou) „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva“, ktoré začalo ešte v apríli 2002 a dosiaľ ani po 13 rokoch nie je právoplatne skončené. Predĺženie tohto konania spôsobilo jednak nekonanie okresného súdu v určitých obdobiach, ako aj ustanovení znalci, ktorí spôsobili zbytočné prieťahy, pretože viackrát nevypracovali znalecké posudky v stanovených lehotách, a napokon tiež to, že rozsudok okresného súdu z 8. marca 2011 bol zrušený odvolacím súdom v roku 2013. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 11. februára 2015 aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal nález, ktorým vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 svojou nečinnosťou, nesústredenou a neefektívnou činnosťou porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.

­ dňa 5.3.2004 bolo určené pojednávanie na deň 2.6.2004, ktoré bolo preročené na 31.5.2004. ­ pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľky, ktorej neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa zo zdravotných dôvodov a bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. ­ dňa 8.7.2004 dala zákonná sudkyňa pokyn pre vyžiadanie správ zo Správy katastra v Košiciach a z Okresného súdu Košice I žiadala o pripojenie spisov z bývalého Štátneho notárstva. ­ v mesiacoch september a december 2004 predložila Správa katastra v Košiciach žiadané listiny. ­ dňa 25.8.2005 bolo určené pojednávanie na deň 31.10.2005. ­ dňa 24.10.2005 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky o odročenie termínu pojednávania, určeného na deň 31.10.2005, z dôvodu kolízie pojednávaní. ­ na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie odročené na 14.12.2005. ­ dňa 13.12.2005 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky telefonicky o odročenie pojednávania zo dňa 14.12.2005 z dôvodu kolízie sinými pojednávaniami a tiež požiadala o vypočutie sťažovateľky v domácom prostredí z dôvodu jej zlého zdravotného stavu. ­ z vyššie uvedených dôvodov bolo pojednávanie odročené na 1.2.2006. ­ takto určené pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovanej v 2. rade na deň 13.3.2006. ­ dňa 13.3.2006 sa pojednávanie uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. ­ uznesením zo dňa 24.5.2006 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. ­ znalecký posudok bol súdu doručený 26.2.2007. ­ dňa 16.3.2007 bolo určené pojednávanie na deň 30.4.2007. ­ uznesením zo dňa 20.4.2007 bolo rozhodnuté o znalečnom. ­ vytýčeného pojednávania (na deň 30.4.2007) sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa, ktorá požiadala o odročenie pojednávania na neskorší termín zo zdravotných dôvodov (účasť na rehabilitácii).

­ spis bol znalcovi odoslaný dňa 4.9.2009 a následne 4.11.2009, keďže prvú zásielku neprevzal. ­ dňa 2.12.2009 znalec vrátil spis bez vypracovania znaleckého posudku s poukazom na skutočnosť, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, na základe takto oznámenej skutočnosti bol uznesením zo dňa 15.1.2010 ustanovený iný znalec z toho istého odboru... ­ spis bol znalcovi odoslaný dňa 8.4.2010 a doplnok k znaleckému posudku bol súdu doručený 26.10.2010. ­ v novembri 2010 bolo určené pojednávanie na deň 14.12.2010. ­ uznesením zo dňa 26.11.2010 bolo rozhodnuté o znalečnom... ­ dňa 14.12.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 8.3.2011. ­ dňa 8.3.2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté tak, že súd žalobu zamietol. ­ dňa 19.4.2011 sa sťažovateľka cestou svojej právnej zástupkyne proti rozsudku odvolala. ­ dňa 21.4.2011 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie a toto bolo zaslané na vyjadrenie žalovaným, ­ na základe žiadosti bolo uznesením zo dňa 27.4.2011 priznané sťažovateľke oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. ­ vyjadrenie žalovaných k odvolaniu bolo súdu doručené 13.5.2011. ­ dňa 20.5.2011 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 17.7.2013, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. ­ po vrátení spisu z odvolacieho súdu dala zákonná sudkyňa pokyn pre vydanie uznesenia na doplnenie znaleckého dokazovania dodatkom č. 2. ­ uznesenie bolo vypracované 31.10.2013 a spis znalcovi odoslaný 6.11.2013. ­ dňa 19.3.2014 bol ustanovený znalec urgovaný na predloženie vypracovaného dodatku k znaleckému posudku. ­ dňa 22.5.2014 bol znalec urgovaný na predloženie posudku telefonicky, kedy poukázal na svoju pracovnú zaneprázdnenosť.

2004 do augusta 2005 a od augusta 2014 do súčasnosti súd v danej veci konal, vytyčoval pojednávania a vykonával ďalšie úkony potrebné pre rozhodnutie veci (nariadenie znaleckého dokazovania, zabezpečovanie listín). Predovšetkým obdobie nečinnosti v posledných mesiacoch bolo spôsobené vyššie odôvodnenou zmenou zákonného sudcu v danom konaní, ktorý sa musí s predmetným spisom (330 strán), ale i s ďalšími prevzatými spismi dôsledne oboznámiť. Je pravdou, že táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu sťažovateľky, ale jedná sa o objektívne danú skutočnosť, ktorá má reálny podklad bez zavinenia sudcu či súdu. Pri rozhodovaní ústavného súdu navrhujem tiež zohľadniť skutočnosť, že práve právna zástupkyňa sťažovateľky opakovane niekoľkokrát navrhla odročiť vytýčené pojednávania, a to spravidla z dôvodu kolízií s inými termínmi pojednávaní. Na jej žiadosť boli odročené pojednávania, určené na dni 31.10.2005, 14.12.2005, 30.4.2007 a 20.5.2008. Poukazujem tiež na obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach (20.5.2011 až 17.7.2013). Toto obdobie nie som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť či posudzovať, podľa môjho názoru však jeho trvanie nemôže byť pripísané na ťarchu tunajšiemu súdu, ktorý po vrátení spisu z tohto súdu začal vo veci vykonávať ďalšie úkony na základe pokynov odvolacieho súdu.“

5. Procesné úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 20. mája 2015. Ústavný súd navyše zistil, že sťažovateľka viackrát upravovala svoj návrh (pre zrejmé nesprávnosti v písaní) už na začiatku konania 21. marca 2003 a tiež aj znenie petitov svojho návrhu (napr. 2. mája 2007, 8. februára 2011 a 8. marca 2011). Posledným úkonom v spise je urgencia sťažovateľky na nariadenie termínu pojednávania doručená okresnému súdu 11. februára 2015, na ktorú okresný súd zatiaľ nereagoval.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v posudzovanom konaní – ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetného konania čiastočne prispela aj sama sťažovateľka, ktorá síce bola právne zastúpená advokátkou, ale niekoľko pojednávaní, napr. 31. októbra 2005, 14. decembra 2005, 30. apríla 2007 a 20. mája 2008, bolo odročených práve na základe jej žiadostí pre kolíziu s inými pojednávaniami, a dokonca v jednom prípade – 14. decembra 2005 – ospravedlnenie nebolo doložené ani relevantnými dokladmi. Pre svoj zlý zdravotný stav sťažovateľka bola okresným súdom vypočutá prvýkrát až na pojednávaní 17. marca 2008. Na druhej strane však bola v konaní veľmi aktívna, a keď bol okresný súd nečinný (žiadala dvakrát v roku 2003, a to 28. januára a 28. novembra a naposledy aj 14. februára 2015), aby okresný súd nariadil vo veci pojednávania, a tiež včas reagovala na pokyny súdu a oznamovala mu potrebné skutočnosti. Sťažovateľka v predmetnom konaní využívala aj svoje procesné práva, ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov uvedených v bode 4 tohto nálezu, avšak rozhodovanie o jej návrhoch či opravných prostriedkoch nemožno započítať iba na ťarchu okresného súdu.

12. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).

13. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 940/2002 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

14. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku rozhodnutia).

15. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

20. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom JUDr. Pavlom Piovarčim. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania bez bližšej špecifikácie.

21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Advokát vykonal 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje sumu

148,22 €. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 296,44 €, keďže advokát neosvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.