I. ÚS 18/95

I. ÚS 18/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach 11. apríla 1995 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Mrázovej a sudcov JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika vo veci podnetu Istrochemu, š.p., v Bratislave, Nobelova 34, zastúpeného komerčným právnikom Mgr. Vladimírom Grauzelom a účastníkov kona- nia Mestského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10 a Obvodného súdu Bratislava 3, Sadová 2 o porušenie základných práv v súvislosti s určením povinnosti zaplatiť súdny poplatok z odporov proti platobným rozkazom v obchodných veciach, bez ústneho pojednáva- nia, takto

rozhodol:

Podnet Istrochemu, š.p., v Bratislave zamieta.

Odôvodnenie:

Podnetom z 18. októbra 1994 sa jeho pisateľ domáhal začatia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") a po jeho prejednaní žiadal vysloviť, že rozhodnutiami Obvodného súdu Bratislava 3 a Mestského súdu v Bratislave bolo porušené jeho právo upravené čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") a čl. 2 ods. 3 ústavného zákona

19 Cob 251/94, 19 Cob 252/94, 19 Cob 253/94 všetky z 30. júna

1994 a ďalej o rozhodnutia sp.zn. 20 Cob 221/94, 20 Cob 251/94,

20 Cob 252/94, 20 Cob 253/94, 20 Cob 271/94, 20 Cob 272/94,

20 Cob 273/94, 20 Cob 274/94 a 20 Cob 275/94 všetky zo 14. júla

1994, ktorými tento súd všetky napadnuté rozhodnutia súdu prvého

stupňa potvrdil ako vecne správne.

ústavy.

Pisateľ podnetu svoje skutkové tvrdenia odôvodnil tým, že podľa 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súd- nych poplatkoch (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzob- níka určený poplatok z návrhu. Podľa 1 ods. 1 citovaného zákona sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie

súdov, ak sa vykonávajú na návrh a sú uvedené v sadzobníku

súdnych poplatkov. Podrobne zdôvodnil, prečo ani podľa ďalších

ustanovení zákona o súdnych poplatkoch nemožno odpor proti

platobnému rozkazu spoplatniť. V tejto súvislosti poukázal najmä

V podnete jeho pisateľ poukazoval tiež na to, že znenie

poznámky č. 7 k položke č. 1 uvedenej v bode 1. Prílohy zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/1993 Z.z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon o súdnych poplatkoch - Zmeny a doplnky Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len "Sadzobník súdnych po- platkov"), a ktorým mal zákonodarca v úmysle spoplatniť tiež

podanie odporu proti platobnému rozkazu, nielenže je nejasné, ale

je v rozpore s právom na súdnu ochranu upravenú v ústave.

V závere odôvodnenia podnetu poukázal na uznesenie Najvyš- šieho súdu Slovenskej republiky (uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 7 roč. 1994, č. 97), ktorý rozhodujúc v inej veci, o tej istej otázke, zaujal v ňom stanovisko, s ktorým pisateľ podnetu nesúhlasil, lebo bol toho názoru, že poznámky k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov sa na ostatné položky sadzobníka vzťahujú iba v tom prípade, ak je - 4-

to v týchto položkách vyslovene uvedené.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo 7. marca 1995 prijal podnet Istrochemu, š.p., v Bratislave, čím podľa 18

ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov začalo konanie pred týmto súdom.

Vo veciach prerokovaných ústavným súdom podľa čl. 125, 126, 127, 129 ods. 4 ústavy sa koná ústne pojednávanie. V danom prípade išlo o prejednanie podnetu podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, a preto bol tento prejednaný bez ústneho pojednávania ( 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z.z.).

V prejednávanom prípade išlo o posúdenie, do akej miery,

a či vôbec obstojí námietka pisateľa podnetu, podľa ktorej ulože-

ním povinnosti zaplatiť poplatok z odporu v obchodných veciach

došlo k porušeniu základného práva upraveného v čl. 13 ods. 1 ústavy, podľa ktorého aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odporu možno uložiť len na základe zákona, v jeho medziach, a pri zachovaní základných práv a slobôd; rovnako či došlo k porušeniu základného práva upraveného v čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený konať, čo zákon neukladá.

-5-

a nie aj vo veciach obchodných. Za tohto stavu by sa v občianskom

súdnom konaní o obchodných veciach odporca dostal do výhodnejšej

situácie než účastník (odporca) vo všeobecných občianskych veciach, a to napriek tomu, že ide o konania druhovo zhodné. Takéto postavenie účastníkov by sa dostalo do rozporu s ústavno-

procesným princípom právnej ochrany pred súdmi v zmysle čl. 47

ods. 3 ústavy o rovnosti účastníkov v konaní pred súdmi. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že odlišná interpretácia zákona by mohla vyplynúť zo striktného pridržiava-

nia sa názoru, že poznámky k jednotlivým položkám Sadzobníka súdnych poplatkov sa vzťahujú len k príslušnej položke sadzobní- ka, pričom položka 2 tohto sadzobníka žiadne poznámky neobsahuje. Správnosť výkladu možno skôr pripisovať určitým technickým legis- latívnym nedostatkom, ktoré si vyžadujú výklad zákona, ktorý je vždy prípustný, než zámeru zákonodarcu spoplatniť len odpor poda- ný proti platobnému rozkazu vo všeobecných občianskych veciach.

položky 1 alebo o vec v tomto konaní špecifickú, v konkrétnom

prípade obchodnú podľa položky 2 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné zákon o súdnych poplatkoch uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde všetci účastníci sú si rovní, a to len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť práve výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy.

Keďže táto povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odporu je uložená zákonom, nemožno petitu podnetu vyhovieť.

Pre úplnosť právneho posúdenia podnetu ústavný súd konštatu- je, že tvrdenie jeho pisateľa o porušení procesnoprávnych ustano-

vení 212 ods. 1 O.s.p. odvolacím súdom, a tým i porušenia

oprávnene skúmal len tie dôvody odvolateľa, ktoré, podľa uváženia súdu, mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako za

právne nerozhodnú, pre posúdenie porušenia práva pisateľa podnetu

upraveného čl. 46 ods. 1 ústavy a v spojitosti s tým i dodržania povinnosti všeobecnými súdmi, ktorú upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy,

treba považovať aj námietku pisateľa podnetu o porušení ustano-

venia 30 ods. 2 a 48 ods. 2 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov. V konaní pred všeobecnými súdmi tento

opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 1995

Za správnosť vyhotovenia JUDr. Viera Mrázová

predsedníčka senátu