I. ÚS 190/2015

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou v treťom rade v napadnutom konaní, v ktorom sa navrhovatelia v prvom až štvrtom rade návrhom doručeným okresnému súdu 23. februára 2012 domáhali určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby, na ktorej sťažovateľka vydražila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území obce .

3. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu bola skutočnosť, že okresný súd vo veci nariadil len jedno pojednávanie, vo veci nekoná a konanie nie je ešte právoplatne skončené. Prieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní signalizovala aj predsedníčke okresného súdu 16. marca 2015, ktorá pripustila, že v určitých časových úsekoch „boli spôsobené zbytočné prieťahy“, čím uznala jej sťažnosť ako dôvodnú.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby nálezom rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené bolo, a prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 23/2012 konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a náhrady trov konania v sume 591,06 €.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľka podaním zo 16. marca 2015 adresovaným predsedníčke okresného súdu namietala prieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá na jej sťažnosť reagovala listom sp. zn. Spr 22/2015 z 26. marca 2015 doručeným sťažovateľke 30. marca 2015, v ktorom existenciu určitých prieťahov pripustila a tiež uznala jej sťažnosť ako dôvodnú. Sťažnosť sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však bola ústavnému súdu podaná v podstate súbežne na pošte už 7. apríla 2015, teda od samotného vybavenia sťažnosti sťažovateľky na prieťahy predsedníčkou okresného súdu uplynul veľmi krátky čas.

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.