I. ÚS 193/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 193/2015­15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Belicom, Advokátska kancelária, Konventná 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 238/2012 z 29. mája 2014 a takto

rozhodol:

2.1 V konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 8/04 (ďalej len „dotknuté konanie“) konal dotknutý krajský súd o žalobe sťažovateľa z 2. marca 2004, ktorou sa proti spoločnosti (ďalej len „dotknutý žalovaný“), domáhal z titulu právnych vzťahov zo zmeniek zaplatenia sumy 127 650 Sk, pričom nesprávny úradný postup dotknutého krajského súdu spočíval podľa sťažovateľa v tom, že dotknutý krajský súd mal v rozpore so zákonom 16. júna 2004 postúpiť označenú vec na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu (Krajskému súdu v Bratislave), ktorý vo veci ďalej konal pod sp. zn. 1 Cb 169/04, a to z dôvodu zmeny adresy sídla dotknutého žalovaného z do , a to aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa bola miestna a vecná príslušnosť dotknutému krajskému súdu daná už pri doručení mu žaloby „... a následná zmena sídla spoločnosti , ... počas (z do ) súdneho konania podľa príslušných ustanovení OSP nezakladá dôvod na postúpenie veci a KS Košice tak konal v rozpore s ustanoveniami OSP“. Krajský súd po postúpení mu veci dotknutým krajským súdom vydal 15. novembra 2004 platobný rozkaz č. k. 1 Cb 169/04­7, ktorým uložil dotknutému žalovanému (spoločnosti zaplatiť sťažovateľovi sumu 127 650 Sk s príslušenstvom (platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným 22. februára 2005). Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v dôsledku podľa jeho názoru nesprávneho úradného postupu dotknutého krajského súdu pri postupovaní veci krajskému súdu sa podstatne predĺžilo konanie o jeho žalobe a z toho dôvodu mu aj napriek právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom priznanému nároku bolo časovo znemožnené domáhať sa voči dotknutému žalovanému aj jeho vymoženia, pretože na majetok dotknutého žalovaného bol uznesením krajského súdu sp. zn. 5 K 85/04 z 26. júla 2005 vyhlásený konkurz.

4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ spochybňuje závery rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 Co 238/2012 z 29. mája 2014, ktorý považuje za nedostatočne odôvodnený a arbitrárny, pretože podľa jeho názoru sa krajský súd (tak ako pred ním ani okresný súd, ktorého nedostatky odôvodnenia krajský súd neodstránil, pozn.) vôbec nevysporiadal, resp. nevysvetlil tolerovanie nezákonného postupu dotknutého krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 8/04, ktorý už počas začatého súdneho konania z dôvodu zmeny sídla dotknutého žalovaného postúpil vec na ďalšie konanie krajskému súdu aj napriek tomu, že podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sa vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie určuje podľa okolností daných v čase začatia konania, a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Inými slovami, sťažovateľ namieta, že krajský súd neodôvodnil, z akého dôvodu nepovažoval uvedený postup dotknutého krajského súdu za nezákonný, v dôsledku ktorého sa malo celé konanie spomaliť, a sťažovateľovi tak mala vzniknúť škoda vyjadrená síce v právoplatne, ale nevymožiteľne priznanom nároku.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Krajský súci v Bratislave v konaní pod sp. zn. 3 Co 238/2012 rozsudkom 3 Co 238/2012­128 z 29.5.2014 porušil základné právo , zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3 Co 238/2012­128 z 29.5.2014 a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. , bytom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (2 úkony právnej služby po 134 € prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2x režijný paušál po 8,04 t.j. spolu. 284,08 €), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Petra Belicu vedený v... a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

9. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).

11. Následne krajský súd konajúci o odvolaní proti citovanému rozsudku okresného súdu svoj rozsudok v podstatnej často odôvodnil takto: „Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z, sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nakoľko navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, súd prvého stupňa sa správne zaoberal uvedenými základnými predpokladmi vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v predmetnej veci.

Nárok uplatňovaný v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 3 Cb/182/2004 vyhodnotil ako podaný predčasne, nakoľko nebol v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežne prerokovaný; navrhovateľ v odvolaní preto nadbytočne poukazoval na aplikáciu zákona č. 58/1969 Zb. pri uplatnenej náhrade škody titulom nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom pod sp. zn. lCb/169/2004 s tým, že v tomto prípade sa predbežné prerokovanie nároku nevyžadovalo.“

13. Pokiaľ ide o prvé z krajským súdom posudzovaných konaní, v súvislosti s ktorým si sťažovateľ v sťažnosťou napádanom konaní sp. zn. 3 Co 238/2012 (na prvom stupni vedené okresným súdom pod sp. zn. 26 C 126/07, pozn.) uplatnil nárok na náhradu škody a ktoré bolo vedené krajským súdom pod sp. zn. 1 Cb 169/04, po tom, ako mu konanie v tejto veci bolo 16. júna 2004 postúpené z titulu miestnej nepríslušnosti dotknutým krajským súdom, ktorý pred postúpením konal o tejto veci pod sp. zn. 1 Cb 8/04, ústavný súd podotýka, že argumentácia sťažovateľa v tejto veci je značne zmätočná a nejasná. Sťažovateľ totižto napríklad v sťažnosti uvádza, že v súvislosti s týmto konaním vedeným pod sp. zn. 1 Cb 169/04 sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu krajského súdu v tomto konaní, ktorého nesprávny úradný postup však v skutočnosti odôvodňuje postupom iného súdu, a to dotknutého krajského súdu (Krajského súdu v Košiciach) v súvislosti s postúpením veci sp. zn. 1 Cb 8/04 krajskému súdu. Z prvého odseku rozsudku okresného súdu sp. zn. 26 C 126/07 zo 6. decembra 2011 o tomto žalobnom nároku sťažovateľa však vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal nároku na náhradu škody z titulu neprávneho úradného postupu dotknutého krajského súdu (Krajského súdu v Košiciach) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 169/04, pod touto spisovou značkou však dotknutý krajský súd o návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu nikdy nekonal (konal pod sp. zn. 1 Cb 8/04, pozn.). Inými slovami, sťažovateľ sám nemal ujednotené, náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorého súdu a v príčinnej súvislosti s ktorým konaním sa domáhal.

V prípade, že nesprávny úradný postup, z titulu ktorého sa sťažovateľ domáhal náhrady škody, sťažovateľ vzhliadol v pomalom, resp. zdĺhavom postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 169/04, krajský súd toto v napádanom rozsudku sp. zn. 3 Co 238/2012 z 29. mája 2014 náležite odôvodnil nutnosťou predchádzajúceho autoritatívneho konštatovania prítomnosti prieťahov v tomto postupe všeobecného súdu, na ktoré je príslušný ústavný súd, pričom v danom prípade existenciu takéhoto rozhodnutia sťažovateľ nepreukázal, takže bez konštatovania nezákonnosti (spočívajúcej v nečinnosti) v postupe všeobecného súdu na toto konštatovanie príslušnou autoritou nie je daný ani prvý predpoklad na priznanie

nerozporuje) v súlade s odôvodnením krajského súdu v napádanom rozsudku, ktorý sa v tejto časti plne stotožnil s odôvodnením okresného súdu, v tomto prípade absentovala existencia príčinnej súvislosti medzi touto prípadnou nezákonnosťou v postupe dotknutého krajského súdu pri postupovaní veci a škodou, tak ako ju vyčíslil, resp. zadefinoval sťažovateľ. Podľa sťažovateľa mu totiž v súvislosti s konaním vedeným buď dotknutým krajským súdom, alebo krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 169/04 mala vzniknúť škoda, ktorú v celom jej rozsahu stotožnil s v tomto konaní žalovaným finančným nárokom, ktorý mu v tomto konaní bol

právny vzťah sťažovateľa a dotknutého žalovaného, ako aj údajný nesprávny úradný postup všeobecného súdu. Takýto záver je však v tomto prípade ústavne neudržateľný. A contrario o škodu nárokovateľnú z titulu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci by išlo v tom prípade, ak by právnym dôvodom jej vzniku bol výlučne iba tento nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, avšak v danom prípade príčinou sťažovateľom zadefinovaného finančného nároku v konaní o náhradu škody nebol nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (súdu), ale jeho príčinou bolo nezávisle od postupu súdu existujúce záväzkovo

15. Nad rámec ústavný súd podotýka, že v aktuálnom čase, keď dotknutý krajský súd (Krajský súd v Košiciach) z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti postúpil vec vedenú pod sp. zn. 1 Cb 8/04 na ďalšie konanie krajskému súdu, ktorý o nej ďalej konal pod sp. zn. 1 Cb 169/04, sťažovateľ žiadnym spôsobom nenamietal, resp. nespochybňoval príslušnosť krajského súdu konať vo veci, hoci takúto možnosť mal. Navyše, ako to vyplýva aj zo sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 3 Co 238/2012, napriek tomu, že krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Cb

169/04 priznal sťažovateľovi ním uplatnený finančný nárok právoplatným platobným rozkazom ešte v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok dotknutého žalovaného (spoločnosť ), sťažovateľ sa nedomáhal tohto právoplatne mu priznaného nároku prostredníctvom exekúcie a po vyhlásení konkurzu na majetok dotknutého žalovaného si tento nárok neuplatnil ako pohľadávku ani v konkurznom konaní, v dôsledku čoho sa sťažovateľ sám svojou nečinnosťou pripravil o možnosť vymoženia celej alebo aspoň časti tejto svojej pohľadávky od dotknutého žalovaného.

16. Pokiaľ ide o druhé konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 3 Cb 182/04, v súvislosti s ktorým sa sťažovateľ domáhal náhrady škody, krajský súd v napádanom rozsudku z 29. mája 2014 ústavne súladným spôsobom žalobu zamietol pre predbežné neprejednanie tohto nároku na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015