I. ÚS 193/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 193/2016-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hagarom, Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 101/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Sťažovateľ... je účastník konania vedeného na Okresnom súde Žilina, č. kon.: 9 P/1012012. Konanie bolo začaté na návrh matky sťažovateľa, v tom čase maloletého, podaním zo dňa 02.03.2012. Podaným návrhom sa matka sťažovateľa domáhala zvýšenia výživného na maloletého syna. V čase podania návrhu mal sťažovateľ 15 rokov a 7 mesiacov. Sťažovateľ počas konania nadobudol plnoletosť. ... V predmetnej veci sa naposledy pojednávalo dňa 22. 12. 2014. Dňa 22. 09. 2015 navrhovateľ zaslal súdu žiadosť o nariadenie pojednávania. Žiadosti nebolo vyhovené, a tak bol navrhovateľ nútený podať dňa 18. 11. 2015 sťažnosť pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 17. 12. 2015 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené Vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 07. 12. 2015. Podpredsedníčka Okresného súdu Žilina v predmetnom vyjadrení konštatovala, že: „... sťažnosť je čiastočne dôvodná, nakoľko nie vždy sa konalo v zmysle § 6 O. s. p., avšak predovšetkým z dôvodov neprimeranej zaťaženosti tunajšieho súdu... ako aj z dôvodu dlhodobej PN zákonného sudcu, v dôsledku čoho bol jeho senát prerozdelený. Toho času už nie je na PN a podľa jeho uvedenia vo veci nariadil pojednávanie. K predĺženiu konania však došlo aj zo strany navrhovateľky.“ Dňa 07. 01. 2015 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie na pojednávanie na deň 10. 02. 2016. Sťažovateľ však má za to, že i keď konajúci súd nariadil vo veci pojednávanie, nekonaním Okresného súdu Žilina od 22. 12. 2014 do 18. 12. 2015 došlo k prieťahom v konaní vedenom pod č. kon. 9 P/101/2012. ... Sťažovateľ si... uplatňuje voči porušovateľovi jeho základného práva na súdnu ochranu, Okresnému súdu v Žiline, nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.000,- €... Táto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi vznikla. Tento nárok a rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje, v súlade s ustanovením § 50 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení tým, že napriek tomu, že sa spočiatku jednalo o konanie o určenie výživného na maloleté dieťa, ktoré počas konania nadobudlo plnoletosť, je takmer 3 a pol roka reštančnou vecou. Sťažovateľ má za to, že ním požadované finančné zadosťučinenie je primerané, prihliadnuc aj na stratu času a prostriedkov vynaložených v dlhoročnom súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo.»

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 101/2012. K namietanému porušeniu označeného základného práva mal dôjsť tým, že okresný súd v období od 22. decembra 2014 do 18. decembra 2015 vo veci nekonal.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

V danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti veci ústavný súd nezistil výskyt tak významného a neodôvodneného obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré by odôvodňovalo vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že v období po podaní sťažnosti sťažovateľom na prieťahy v konaní sťažovateľ sám nespochybňuje plynulosť postupu okresného súdu a v tomto období nezistil zbytočné prieťahy ani ústavný súd.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je aj zjavne bagateľná, a preto v jeho veci nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.