I. ÚS 202/2016
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.202.2016.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Marianna Mochnáčová
- IČS
- 10528/2015
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 202/2016-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 10528/2015 až sp. zn. Rvp 10530/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 304/2014-82 z 15. mája 2014, č. k. 5 Co 463/2014-186 z 31. júla 2014 a sp. zn. 9 Co 546/2014 z 28. augusta 2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10528/2015 až sp. zn. Rvp 10530/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10528/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako podané oneskorene.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. júla 2015, doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 304/2014-82 z 15. mája 2014, č. k. 5 Co 463/2014 z 31. júla 2014 a č. k. 9 Co 546/2014 z 28. augusta 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).
Napadnutými uzneseniami boli potvrdené uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 18 C 288/2012-31 z 12. apríla 2013 a č. k. 6 C 240/2012 z 24. apríla 2013 a uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 9 C 199/2012-37 z 5. augusta 2013 o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka uvádza, že opísané konanie vedené pred krajským súdom ako celok nebolo spravodlivé, z čoho vyvodzuje porušenie označených práv, žiada napadnuté uznesenia zrušiť a priznať jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na v zásade rovnaký obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 10528/2015 až sp. zn. Rvp 10530/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako je to uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Žilina zistil, že uznesenie krajského súdu č. k. 5 Co 463/2014-186 z 31. júla 2014 nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2014 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 546/2014 z 28. augusta 2014 nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2014. Dopytom na Okresnom súde Martin ústavný súd zistil, že
uznesenie
krajského súdu č. k. 5 Co 304/2014-82 z 15. mája 2014 nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2014.
Dňom právoplatnosti označených uznesení začala v daných veciach plynúť lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, teda vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. 5 Co 463/2014-186 z 31. júla 2014 začala plynúť lehota 18. augusta 2014, vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 546/2014 z 28. augusta 2014 začala plynúť lehota 13. októbra 2014 a vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu č. k. 5 Co 304/2014-82 z 15. mája 2014 začala plynúť lehota 6. októbra 2014.
Sťažnosti proti označeným uzneseniam krajského súdu boli ústavnému súdu doručené 14. júla 2015, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. Nedodržanie tejto lehoty je pritom dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (III. ÚS 480/2012, III. ÚS 549/2013, I. ÚS 52/2014).
Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, možno konštatovať, že lehota stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľke bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než tieto sťažnosti podala. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podané oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdu a priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016