I. ÚS 204/2016

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Komisie územného plánovania, životného prostredia a dopravy Miestneho zastupiteľstva mestskej časti (ďalej len „komisia miestneho zastupiteľstva“ alebo „komisia“) z 13. apríla 2015 o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní komisie 13. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá je obyvateľkou mestskej časti , vyplýva, že 13. apríla 2015 pred začatím rokovania komisie miestneho zastupiteľstva požiadala predsedu komisie, ako i jej členov o umožnenie prítomnosti na rokovaní komisie ako verejnosť, a to predovšetkým pri prerokovaní 3. bodu programu, t. j. pri prerokovaní investičného zámeru projektu výstavby bytového domu „ “, s ktorým Miestne zastupiteľstvo mestskej časti (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) už skôr uznesením č. 474/XXVIII/2014 z 24. júna 2014 vyjadrilo svoj nesúhlas z dôvodu neúmerného zhoršenia prevádzkovej kvality okolitého územia.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto: «Základné práva a slobody sťažovateľky vyplývajúce z ustanovení článku 26 ods. 5 Ústavy SR a článku 45 Ústavy SR boli rozhodnutím Komisie... zo dňa 13.04.2015 o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní tejto komisie dňa 13.04.2015 porušené. Rozhodnutie Komisie... zo dňa 13.04.2015 o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní komisie dňa 13.04.2015 za zrušuje a porušiteľ práv je povinný Investičný zámer - projekt výstavby bytového domu „ s prizvaným zástupcom investora, t. j. zástupcom spoločnosti , , prerokovať v prítomnosti verejnosti. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 eur, ktoré je porušiteľ práv povinný cestou Miestneho úradu vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Porušiteľ práv je cestou povinný sťažovateľke nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 355,66 eur do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. (Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú náhradu za dva úkony právnej služby, t. j. 2 x 139,80 eur a režijný paušál, t. j. 2 x 8,39 eur a DPH 20 % - ust. § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).»

II.

5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania, ktorá bola v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označila za porušovateľov svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

9. Sťažovateľka sa v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 4) domáha vyslovenia porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 ústavy napadnutým rozhodnutím komisie miestneho zastupiteľstva. Z tohto dôvodu ústavný súd v posudzovanej veci rozhodoval výlučne len v rozsahu petitom označených základných práv.

10. Podľa čl. 26 ods. 5 ústavy orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa čl. 45 ústavy má každý právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

14. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

16. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na prípadnú spornosť aktívnej legitimácie sťažovateľky, keďže z obsahu podanej sťažnosti, najmä však z jej príloh vyplýva predovšetkým to, že návrh na pripustenie účasti verejnosti (občanov, a nie len samotnej sťažovateľky, pozn.) na rokovaní komisie miestneho zastupiteľstva dňa 13. apríla 2015 podala poslankyňa a poslanec a tento ich návrh neprešiel.

17. V závere ústavný súd poznamenáva, že v prípade sťažovateľkou tvrdeného porušenia označených základných práv zaručených ústavou ide skôr o spor výlučne „akademickej“ povahy, v rámci ktorého nebolo vôbec „materiálne“ zasiahnuté do potenciálnych práv sťažovateľky z dôvodu, že sťažovateľkou namietaný sporný „bod 3.“ zasadnutia komisie miestneho zastupiteľstva zo 13. apríla 2015, ktorého prerokovania sa sťažovateľka chcela zúčastniť, sa ani neuskutočnil, keďže bol odročený na náhradný termín 11. máj 2015 na návrh zainteresovanej osoby  spoločnosti , s tým, že komisia v rámci „bodu Rôzne“ navyše požiadala starostu o zvolanie verejného prerokovania investičného zámeru ešte pred oficiálnym prerokovaním v komisii dňa 11. mája 2015. V neposlednom rade o možnom investičnom zámere v konečnom dôsledku rozhodnú priame orgány územnej samosprávy (a nie komisia), kde je prítomnosť verejnosti na zasadnutiach zo zákona prípustná  § 3 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.