I. ÚS 205/2015

1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Er 714/2008, Ex 10/1999 porušené bolo.

2. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002 porušené bolo.

3. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 769/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

5. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia spolu v sume 533,59 € (slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov) na účet jeho advokátky JUDr. Márie Trylčovej, J. Kráľa 12, Senica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Uvedený záväzok voči oprávnenému vznikol počas trvania manželstva sťažovateľa a povinnej v 2. rade, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17 C 128/03­23 z 11. mája 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. júla 2004, a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa medzi nimi neuskutočnilo.

Sťažovateľ mal vedomosť o existencii záväzku voči oprávnenému, avšak domnieval sa, že tento záväzok bol uspokojený predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. pre k. ú. a obec , ktoré boli vo vlastníctve sťažovateľa a povinnej v 2. rade na dražbe. Sťažovateľ sa v roku 2005 odsťahoval zo Slovenskej republiky do Českej republiky.

V roku 2013 sťažovateľ kontaktoval súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka (ďalej len „súdny exekútor“) a na základe ústneho dohovoru s ním poskytol sumu 8 000 € na úhradu istiny pohľadávky (bankový prevod na úhradu tejto sumy vykonala

27. septembra 2013 pani ako dlhoročná družka sťažovateľa), čo ale do správy pre prijímateľa neuviedol, a preto bola uvedená suma následne rozúčtovaná na odmenu súdneho exekútora a na úhradu príslušenstva pohľadávky. Sťažovateľ už nemá ďalšie finančné prostriedky, z ktorých by vyplatil exekučne vymáhaný záväzok, a uspokojil tak pohľadávku oprávneného.

Súdny exekútor pod sp. zn. Ex 10/1999 a okresný súd pod sp. zn. 4 Er 714/2008 vedú exekučné konanie v prospech Slovenskej republiky – Úradu práce, sociálnych vecí Trnava proti povinnej v 2. rade o vymoženie sumy 1 626,50 € s príslušenstvom, ktoré súvisí s exekučným konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 7 Er 679/2008 a súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 132/2002. V oboch konaniach je povinnou povinná v 2. rade, obe konania vedie ten istý súdny exekútor a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 boli dražené nehnuteľnosti zapísané na LV č. pre k. ú. a obec , pričom z výťažku dražby týchto nehnuteľností má byť uspokojená pohľadávka Slovenskej republiky – Úradu práce, sociálnych vecí Trnava v sume 1 626,50 € s príslušenstvom, ako aj pohľadávka spoločnosti Credit Clearing Center, a. s., v sume 11 626,17 € s príslušenstvom.

Vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 10/1999 vykonal súdny exekútor 6. decembra 2002 dražbu nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa a povinnej v 2. rade zapísaných na LV č. pre k. ú. a obec , a od uvedeného dňa mal k dispozícii výťažok dražby 11 483,10 €. Okresný súd Trnava uznesením č. k. Er 120/99­73, Ex 10/99 zo 14. februára 2003 (právoplatným 24. februára 2003) schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľností patriacich sťažovateľovi a povinnej v 2. rade zapísaných na LV č. vydražiteľovi, ktorému bol príklep udelený na dražbe konanej 6. decembra 2002 v sume 345 940 Sk a nehnuteľnosti nadobudol bez obmedzení a tiarch. Súdny exekútor podal 18. júla 2005 na Okresnom súde Trnava návrh na schválenie výťažku dražby z nehnuteľnosti sp. zn. 5 Ro 1204/98. Okresný súd uznesením č. k. 4 Er 714/2008­83, Ex 10/99 z 30. októbra 2012 (právoplatným 17. decembra 2014) rozvrh výťažku dražby nehnuteľností vykonaný súdnym exekútorom na rozvrhovom pojednávaní konanom 16. novembra 2004 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4 Er 714/2008 (u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 10/99) neschválil. Od podania návrhu na schválenie výťažku dražby po vyhlásenie súdneho rozhodnutia uplynulo viac ako sedem rokov. Nové rozvrhové pojednávanie sa na exekútorskom úrade súdneho exekútora má uskutočniť 9. apríla 2015. Z uvedeného je zrejmé, že tento súdny exekútor má už viac ako 12 rokov vo svojej držbe prostriedky na úhradu pohľadávky oprávneného, avšak dosiaľ k ich výplate oprávnenému nedošlo.

Súdny exekútor uskutočnil 9. marca 2012 v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 132/2002 dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. , katastrálne územie a obec , a to parc. č. vo výmere 1 513 m 2 orná pôda, parcely registra „C“ a parcely č. vo výmere 3 305 m2 orná pôda, parcely registra „E“, ktorých podiel vo výške 1/6­ina bol vo vlastníctve povinného v 3. rade. Výťažok získaný uvedenou dražbou konanou 9. marca 2012 bol 1 749,09 €. Na okresnom súde bol 3. apríla 2012 podaný návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností z 9. marca 2012. Okresný súd uznesením č. k. 7 Er 679/2008­248 zo 17. februára 2015, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 2. marca 2015, schválil príklep udelený na dražbe konanej 9. marca 2012. Od podania návrhu na udelenie príklepu až dosiaľ uplynuli dva roky a osem mesiacov a celý tento čas má súdny exekútor vo svojej držbe prostriedky na úhradu pohľadávky oprávneného, avšak dosiaľ tieto prostriedky neboli oprávnenému vyplatené.

Súdny exekútor vo veci vedenej pod sp. zn. Ex 132/2002 uskutoční 9. apríla 2015 opätovnú dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. , katastrálne územie a obec , a to rodinného domu súp. č. 98 stojaceho na parc. č. a parc. č. vo výmere 465 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ vo výlučnom vlastníctve povinného v 3. rade.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 8. decembra 2014 vyhotovil a zaslal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 679/2008, Ex 132/2002 žiadosť o pokračovanie v konaní a o vydanie súdneho rozhodnutia a zároveň predsedníčke okresného súdu adresoval ďalšiu žiadosť o vykonanie dohľadu a súdnemu exekútorovi žiadosť o pokračovanie v exekúcii.

Sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že v predmetných konaniach vznikli problémy pri doručovaní zásielok jemu samému, ako aj povinnému v 5. rade, a práve z tohto dôvodu nemohlo rozhodnutie o udelení príklepu, ktoré bolo nevyhnutné pre uskutočnenie rozvrhového pojednávania, nadobudnúť právoplatnosť. Doručovanie písomností sťažovateľovi bolo sťažené v dôsledku toho, že sa v roku 2005 presťahoval do Českej republiky, avšak o mieste jeho pobytu vedela povinná vo 4. rade (jeho matka), u ktorej miesto jeho pobytu nikto nezisťoval. Navyše, sťažovateľ poukázal na to, že súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetných veciach mali možnosť pri doručovaní zásielok jemu a povinnému v 5. rade využiť § 49 ods. 4 Exekučného poriadku a ustanoviť im opatrovníka. V roku 2013 sťažovateľ oznámil súdnemu exekútorovi adresu svojho pobytu a v tejto súvislosti uviedol, že podľa neho nebolo nevyhnutné, aby uznesenie okresného súdu č. k. 4 Er 714/2008­83, Ex 10/99 z 30. októbra 2012 nadobudlo právoplatnosť až 17. decembra 2014, t. j. dva roky po jeho vyhlásení.

Podľa sťažovateľa v predmetných konaniach sú zrejmé aj pochybenia na strane súdneho exekútora, ktorý podával na súdy zúčastnené na rozhodovaní v predmetných veciach svoje návrhy neskoro. V tejto súvislosti poukázal na to, že súdny exekútor podal návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností až 18. júla 2005, t. j. až po viac ako dvoch rokoch od schválenia príklepu uznesením Okresného súdu Trnava č. k. Er 120/99­73, Ex 10/99 zo 14. februára 2003, právoplatným 24. februára 2003, pričom nechválenie rozvrhu výťažku dražby v rovnakej exekučnej veci bolo spôsobené nesprávnym vyúčtovaním odmeny súdnym exekútorom, ako aj na to, že súdny exekútor podal návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby z nehnuteľností až 17. decembra 2013, t. j. viac ako päť rokov od schválenia príklepu uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 11 Er 1965/2002­34, Ex 132/02 z 30. augusta 2006, právoplatným 20. decembra 2007.

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 205/2015­17 z 29. apríla 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 349/15 z 8. júna 2015 doručeným ústavnému súdu 22. júna 2015, v ktorom popísala priebeh napadnutých konaní takto: „Po oboznámení sa s obsahom spisových materiálov vedených pod sp. zn. 4Er/714/2008 (Ex 10/1999) a pod sp. zn. 7Er/679/2008 (Ex 132/2002) ako aj ústavnej sťažnosti uvádzam nasledovné skutočností: V ústavnej sťažnosti sú namietané predovšetkým dlhé obdobia do rozhodnutia súdov o podaných návrhoch exekútora, a to nasledovne: 1. V konaní 4Er/714/2008 dňa 18. 7. 2005 súdny exekútor podal na OS Trnava návrh na schválenie rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností, o čom OS Piešťany rozhodol až uznesením z 30. 10. 2012 tak, že rozvrh výťažku neschválil.

1. 8. 2012 bol exekútor vyzvaný k zaslaniu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú si prevzal 15. 8. 2012 a na ktorú reagoval 21. 8. 2012 s tým, že zmluva bude súdu doručená oprávneným, 20. 9. 2012 bola súdu doručená zmluva o postúpení pohľadávok, 30. 4. 2013 bolo uznesením rozhodnuté o pripustení vstupu nového oprávneného do konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. 11. 2013, keďže zásielky museli byť

intervaloch. Ako predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych tajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce k skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný medzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt účastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém. Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

1. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že rozhodovanie súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktoré vyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo právoplatne rozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na nariadenie exekúcie, alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41 Exekučného poriadku, ako to je aj v oboch uvedených prípadoch, t. j. v oboch konaniach vedených pod sp. zn. 4 Er 714/2008 a sp. zn. 7 Er 169/2008. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť spravidla sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má proti oprávnenému povinný. Ústavný súd ani v jednom z preskúmavaných konaní nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o ich právnej alebo skutkovej zložitosti, ktorá by mohla byť dôvodom predĺženia uvedených konaní.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa je potrebné prihliadnuť aj na status sťažovateľa v preskúmavaných konaniach.

2. 1 V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 Er 714/2008 má sťažovateľ ako bývalý manžel povinnej postavenie účastníka konania pre ten jeho úsek, v ktorom sa vykonáva dražba nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkom je spolu s povinnou v 2. rade. Správanie sťažovateľa v tomto konaní možno označiť ako pasívne. V tejto súvislosti je potrebné podľa ústavného súdu poukázať aj na podiel sťažovateľa na predĺžení uvedeného konania o takmer dva roky vzniknuté v dôsledku toho, že mu nebolo možné doručiť

uznesenie

o neschválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti patriacej do jeho spoluvlastníctva.

3. 1 V konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 bol Okresnému súdu Trnava doručený 9. januára 2003 návrh súdneho exekútora na schválenie príklepu zo 6. decembra 2002, ktorý bol uznesením tohto súdu zo 14. februára 2003 (právoplatným 24. februára 2003) schválený. Súdny exekútor 18. júla 2005 doručil Okresnému súdu Trnava návrh na schválenie rozvrhu z výťažku dražby nehnuteľností, o ktorom rozhodol okresný súd svojím uznesením až 30. októbra 2012 tak, že ho neschválil (medzičasom bola 8. októbra 2010 zaslaná súdnemu exekútorovi výzva na vyčíslenie trov exekúcie a 30. decembra 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho výzvu). Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o návrhu na schválenie rozvrhu z výťažku dražby nehnuteľností trvalo príslušným súdom spolu viac ako sedem rokov a tri mesiace. Okresnému súdu bol 2. júna 2015 doručený nový návrh na schválenie opakovaného rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností, o ktorom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté.

Predsedníčka okresného súdu vo svojej argumentácii k sťažnosti sťažovateľa poukázala na nedostatočné personálne a organizačné obsadenie tohto súdu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej organizačné problémy súdov nie je možné preniesť na účastníkov konania tak, aby následne utrpeli ujmu spočívajúcu v porušení ich základných práv. Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis IV. ÚS 84/02, I. ÚS 113/02, III. ÚS 125/06).

V súvislosti s argumentáciou predsedníčky okresného súdu týkajúcou sa personálnej a organizačnej preťaženosti tohto súdu ústavný súd odkazuje na svoju už spomínanú judikatúru, podľa ktorej tieto dôvody nemôžu v konečnom dôsledku zbaviť štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 769/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v oboch konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 4 Er 714/2008 a sp. zn. 7 Er 769/2008, prikázal tomuto súdu, aby v týchto veciach konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu v jeho veciach.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým postup okresného súdu v predmetnej veci, skutočnosť, že okresný súd bol v predmetnej veci príslušný na jej prerokovanie a rozhodnutie až od 1. januára 2008, pozíciu sťažovateľa ako účastníka uvedených konaní (skutočnosť, že v konaní sp. zn. 4 Er 714/2008 bol sťažovateľ len účastníkom pre časť konania týkajúcu sa dražby nehnuteľností v jeho spoluvlastníctve, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ sám neuhradením svojich záväzkov konanie vedené pod sp. zn. 7 Er 769/2008 zapríčinil), pasívne správanie sťažovateľa v uvedených konaniach, ktoré taktiež prispelo ku vzniku prieťahov v nich, a prihliadajúc aj na predmet uvedených konaní, t. j. čo je pre účastníka konania v stávke – „at stake“, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Ústavný súd priznal náhradu trov konania sťažovateľovi v celkovej sume 533,59 € za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie, podanie vyjadrenia) podľa návrhu jeho právnej zástupkyne a v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky v sume spolu 533,59 €, ktorá predstavuje súčet odmeny za tri úkony právnej služby 419,49 € (3 x 139,83 €), režijného paušálu v sume 25,17 (3 x 8,39 €) a sumu 88,93 € predstavujúcu zvýšenie odmeny advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom o daň z pridanej hodnoty (t. j. o 20 %).