I. ÚS 214/2015

1. Okresný súd Nové Zámky vo veci nariadenia predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 p o r u š i l právo a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 vo veci nariadenia predbežného opatrenia k o n a l bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Nové Zámky j e povinný uhradiť a spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. Karola Kocsisa, Sobieskeho 1739/56, Štúrovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú vlastníkmi „... nehnuteľností, parcely číslo o výmere 340 m2 a parcely číslo o výmere 60 m2, vedených na liste vlastníctva číslo , pre katastrálne územie .“, ako aj „sú vlastníkmi pozemkov a chaty so súpisným číslom zapísaných na Správe katastra v Nových Zámkoch na LV číslo parcela číslo o výmere 340 m2, parcela číslo o výmere 60 m2“. Na okresnom súde prebieha od 19. júla 2004 konanie vedené pod sp. zn. 6 C 129/2004, ktorého predmetom je určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, ktorého určenia sa sťažovatelia domáhajú z dôvodu zabezpečenia práva prechodu cez priľahlé pozemky k svojej chate a priľahlým pozemkom. Sťažovatelia ako dôvod uvádzajú, že „... rozhodnutie vo veci samej, vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spisovou značkou 6 C 129/2004, je v nedohľadne...“, preto sa návrhom doručeným okresnému súdu 7. apríla 2011 domáhali vydania predbežného opatrenia „... týkajúceho sa prechodu a prejazdu autom cez parcely vyznačené bodmi 1, 2, 19, 20, p. č. bodmi 2, 3, 18, 19, p. č. bodmi 3, 4, 6, 7, 17, 18, p. č. a bodmi 4, 5, 6, 15, 16, 17, p. č. bodmi 6, 13, 14, 15, 29 p. č. bodmi 7, 8, 9, p. č. bodmi 9, 10, 29, 30, p. č. bodmi 10, 11, p. č. bodmi 10, 12, 13, 3, podľa geometrického plánu č. 41/2008 zo dňa 25. 3. 2008 vyhotoveného geodetom ..., aby dočasne dosiahli prístup ku svojim nehnuteľnostiam“. Inými slovami, „Predbežným opatrením sa... domáhali, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej upravil právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti patriacich do vlastníctva... odporcov..., lebo v súčasnosti sa ku svojim pozemkom nemôžu dostať žiadnym spôsobom...“. Okresný súd uznesením č. k. 6 C 129/2004­552 z 15. novembra 2011 návrh sťažovateľov odmietol. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25 Co 203/2013­865 z 31. júla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 6C 129/2004­552 z 15. novembra 2011 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že okresný súd „... prevzal uznesenie Krajského súdu v Nitre... dňa 26. augusta 2013, doteraz nerozhodol napriek tomu, že ku dňu podania tejto sťažnosti, teda do 30. júna 2014 ubehlo 308 dní, pričom podľa ustanovenia § 75 odsek 4, zákona číslo 99/1963 Zb., občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, súd má o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodnúť bezodkladne, ale najneskôr do tridsiatich dní...“. V závere svojej argumentácie sťažovatelia poukázali na to, že „... od samotného podania návrhu sťažovateľov na rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorý bol súdu doručený dňa 7. apríla 2011, do podania tejto sťažnosti, teda do 30. júna 2014, už ubehlo 1180 dní, napriek tomu súd doteraz vo veci právoplatne nerozhodol. Teda tridsať dňová lehota, určená v zákona, bola prekročená takmer štyridsaťnásobne.“.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v úvode predostrel prehľad procesných úkonov, ktoré okresný súd vykonal v merite veci, a k predmetu konania zhrnul, že „V danej veci sa jedná o konanie o určenie práva vecného bremena prechodu cez pozemok, ktorého konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov a zmenu účastníkov, v dôsledku ktorých je potrebné vo vzťahu k aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že uvedená skutočnosť predlžuje celé konanie a neumožňuje súdu jednotlivé úkony vykonávať promptne. Je ďalej nepochybné, že samotní navrhovatelia v 5. a 6. rade svojimi opakovanými rozsiahlymi podaniami (napr. návrh na predbežné opatrenie z čl. 453 a návrh na vydanie predbežného opatrenia z čl. 918) sami spôsobili neprehľadnosť v danej veci a sťažili proces rozhodovania o týchto opatreniach. V predmetnej veci boli všetky úkony zo strany tunajšieho súdu vykonávané bez prieťahov. Navrhovatelia niektoré svoje procesné podania doručovali súdu osobne, napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, týmto spôsobili prieťahy v konaní tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané nekvalifikovane, nejasne, nepresne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.“.

4.2 Právny zástupca sťažovateľov reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdu listom zo 17. augusta 2015, v ktorom dôvodil, že „Napriek tomu, že už v štyroch prípadoch Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci prieťahov rozhodol o tom, že spôsobuje prieťahy a Okresnému súdu Nové Zámky bolo uložené, aby sťažovateľom uhradil finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 € a tiež bolo Okresnému súdu Nové Zámky prikázané, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 konal bez zbytočných prieťahov, súd naďalej spôsobuje prieťahy.

prílohou vyjadrenia predsedu Okresného súdu Nové Zámky, k sťažnosti sťažovateľa, je diametrálne odlišný od podpisov súčasného odporcu v prvom rade , rodeného , ktoré sa nachádzali na dokladoch potvrdzujúce prevzatie dokumentov doručených mu Okresným súdom.

S poukazom na uvedené malo byť vykonané dokazovanie navrhnuté navrhovateľmi v piatom a v šiestom rade. Nakoľko boli vykonané výsluchy všetkých účastníkov, až na terajšieho odporcu v prvom rade, súd žiadne ďalšie dokazovanie by nemusel vykonávať, až na to, pokiaľ by súd nechcel preveriť podozrivý odpredaj nehnuteľností, patriacich bývalým odporcom v prvom a v druhom rade, . Na základe uvedeného by súd už nemusel vykonávať ďalšie dokazovanie a preto súdu nič nebráni, aby rozhodol vo veci samej. Nečinnosť súdu, alebo jeho benevolentný prístup k veci iritoval terajšieho odporcu v druhom rade k tomu, že zničil pôvodnú prístupovú cestu a naviac postavil betónový múr, ktorý nahradil doterajší drôtený plot s bránou, čím definitívne znemožnil prístup vlastníkov k ich nehnuteľnostiam. Teda týmto konaním navrhovatelia v prvom až šiestom rade a terajší odporcovia v treťom a vo štvrtom rade sa

Zámkoch. . . Treba podotknúť, že účelom civilného konania je zabezpečiť účastníkovi ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Vyplýva to z práva každého na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je zakotvené v ústavnom zákone číslo 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“).

Obdobne je možné vytýkať postup konajúceho súdu v prípade konania o predbežnom opatrení. Napriek tomu, že konajúci sudca obdržal od Krajského súdu v Nitre spis spisovej značky 6 C 129/2004, už v auguste 2013, v ktorom bolo i uznesenie 25 Co 23/13 865 zo dňa 31.07.2013 v ktorom bolo uvedené, že návrh navrhovateľov v piatom a v šiestom rade, obsahoval všetky náležitosti na vydanie

Zo spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch vedenom pod spisovou značkou 6 C 129/2004 je zrejmé, že sťažovatelia síce podávali návrhy a domáhali sa, aby súd vykonal kroky na odstránenie prieťahov, ale ten nekonal, napriek tomu, že sťažovatelia včas plnili požiadavky súdu a svojou účasťou na pojednávaniach nezavdali príčinu prieťahom súd neoprávnene tvrdí, že konaním sťažovateľov došlo k prieťahom, čo ale nie je pravdou a preto tvrdenie predsedu Okresného súdu v Nových Zámkoch je iba účelové.“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na predmet posúdenia, ktorý je určený povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 6 C 129/2014 ústavný súd zistil takýto prehľad procesných úkonov:

žalovaných v 1. a 2. rade vstúpil ako žalovaný v 1. rade účastník s bydliskom v USA, okresnému súdu bol 7. apríla 2011 doručený návrh žalovanej vo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia, okresný súd svojím uznesením z 13. apríla 2011 pripustil, aby do konania namiesto žalovaných v 1. a 2. rade vstúpil ako žalovaný v 1. rade ‒ účastník s bydliskom v USA, a ďalším uznesením z 13. apríla 2011 vyzval žalobcov v 5. a 6. rade na odstránenie nedostatkov podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 5. apríla 2011 doručeného okresnému súdu 7. apríla 2011, žalobcovia v 5. a 6. rade zaslali okresnému súdu 21. apríla 2011 doplnenie návrhu

predbežného opatrenia, okresný súd vydal 15. novembra 2011 tri uznesenia. Prvým uznesením pribral do konania tlmočníčku v anglickom jazyku, druhým odmietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobcami v 5. a 6. rade a tretím uznesením vyzval žalobcov v 3. a vo 4. rade na doplnenie ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, okresný súd uznesením zo 16. novembra 2011 zamietol návrh žalovaného vo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením z 18. novembra 2011 zamietol návrh žalovaného vo 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre odporcu v 1. rade, žalobcovia v 3. a vo 4. rade doručili 7. decembra 2011 okresnému súdu doplnenie

na nariadenie predbežného opatrenia, okresnému súdu bolo 12. decembra 2011 doručené odvolanie žalobcov v 5. a 6. rade proti uzneseniu okresného súdu zo 16. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného vo 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia, ustanovená tlmočníčka podaním doručeným okresnému súdu 30. januára 2012 oznámila, že úradný preklad nemôže vykonať zo zdravotných dôvodov, okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 pribral do konania nového tlmočníka, okresný súd zaslal 16. mája 2012 zo súdneho spisu žalobu a tiež uznesenie z 13. apríla 2011, ktorým pripustil do konania žalovaného v 1. rade, na účel ich prekladu ustanovenému tlmočníkovi, aby tieto preložil do 30 dní (v uznesení zo 16. apríla 2012 bolo stanovené, že tlmočník má preklad vykonať do 21 dní, pozn.). Dňa 17. mája 2012 okresný súd vykonal identický procesný úkon, aký urobil 16. mája 2012 (tlmočníčke bola táto výzva doručená tiež dvakrát, a to 22. a 23. mája 2012, pozn.), žalobcovia v 5. a 6. rade svojím písomným podaním zo 14. mája 2012,

. . navrhovatelia v 1., 2., 5., a 6. rade. . .“ berú späť žalobu proti žalovanej „. . . v 7. rade. . .“, právna zástupkyňa žalobcov v 5. a 6. rade 7. augusta 2012 súdu oznámila, že žalobcovia v 1., 2., 3. a vo 4. rade súhlasia, aby žalovaná v 6. rade „vystúpila z konania“, súčasne okresný súd urgoval u ustanoveného tlmočníka zaslanie preložených listín.

Právna zástupkyňa žalobcov v 5. a 6. rade 17. augusta 2012 oznámila, že na výzvu okresného súdu už reagovala 7. augusta 2012 s tým, že upozornila aj na pochybenie v označení účastníkov konania a tiež vyjadrila počudovanie nad tým, prečo ju okresný súd opätovne vyzýva na späťvzatie žaloby proti žalovanej v 6. rade, keď žalobca v 5. rade a žalobkyňa v 6. rade žalobu nezobrali späť, ale žiadali, aby žalovaná v 6. rade z konania vystúpila a aby na jej miesto vstúpil nový vlastník sporného pozemku, pretože vecné bremeno malo byť zriadené k nehnuteľnosti, a nie k osobe, okresný súd 12. septembra 2012 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov v 5. a 6. rade, aby oznámila mená osôb, ktoré majú vstúpiť do konania namiesto žalovanej v 6. rade. Rovnako urgoval tlmočníka na predloženie prekladu zaslaných listín, urgencii tlmočník vyhovel 24. septembra 2012, 2. októbra 2012 právna zástupkyňa žalobcu v 5. rade a spol. súdu oznámila, že zmenu účastníkov konania nenavrhovala, a teda ani neoznamuje mená osôb, ktoré by mali vstúpiť do konania na strane žalovanej v 6. rade,

15. marca 2013 okresný súd dopytom adresovaným mestu zisťoval adresu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade. Mesto 26. marca 2013 oznámilo súdu vyžiadané údaje. Dňa 2. apríla 2013 okresný súd vyzval mesto na oznámenie „mien, priezvisk a adries pobytu rodinných príslušníkov“ žalobcov v 3. a vo 4. rade.

s výzvou na vyjadrenie boli žalovanému v 1. rade do USA doručené 27. decembra 2012. Podotkol tiež, že spis je potrebné predložiť krajskému súdu na konanie o odvolaní žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu z 18. novembra 2011, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na ustanovenie opatrovníka žalovanému v 1. rade, 24. apríla 2013 syn žalobcov v 3. a vo 4. rade súdu oznámil, že nevie, kde sa jeho rodičia zdržiavajú, a že sú „bezdomovci“, spisový materiál bol 20. júna 2013 predložený Krajskému súdu v Nitre na odvolacie konanie proti uzneseniam okresného súdu č. k. 6 C 129/2004 552 z 15. novembra 2011, č. k. 6 C 129/2004 558 zo 16. novembra 2011 a sp. zn. 6 C 129/2004 z 18. novembra 2011. Krajský súd v Nitre svojím uznesením z 13. júla 2013 sp. zn. 25 Co 203/2013, sp. zn. 25 Co 204/2013 a sp. zn. 25 Co 205/2013 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 129/2004 552 z 15. novembra 2011, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobcov v 5. a 6. rade na nariadenie predbežného opatrenia, potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 129/2004

26. augusta 2013, okresný súd 13. septembra 2013 zaslal uznesenie krajského súdu z 13. júla 2013 tlmočníkovi na jeho preklad do anglického jazyka pre žalovaného v 1. rade, zákonný sudca urgoval 4. decembra 2013 tlmočníka o preklad predmetného

prekladateľovi odmenu za prekladateľské úkony, zákonný sudca vyzval 24. februára 2014 žalobcu v 2. rade, aby oznámil súdu, či žalovaný v 1. rade „má naďalej pobyt na adrese “, okresný súd zaslal 12. mája 2014 zásielku žalovanému v 1. rade na oznámenú adresu v USA, 2. júla 2014 okresný súd vyzval žalobcov v 1. a 2. rade, aby oznámili, či „naďalej trvajú dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia“.

Dňa 5. augusta 2014 bola súdu vrátená zásielka určená pre žalobcov v 3. a vo 4. rade, 8. augusta 2014 zákonný sudca vykonal lustráciu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade v registri obyvateľov, 21. augusta 2014 žalobcovia v 5. a 6. rade odpovedali na výzvu súdu z 30. júla 2014 a doložili prílohy k svojmu vyjadreniu, okresný súd 26. augusta 2014 požiadal Mestský úrad v o oznámenie pobytu žalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade, 9. septembra 2014 Mestský úrad v reagoval na výzvu súdu, 8. októbra 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď na lustráciu pobytu žalobcov v 3. a vo 4. rade v registri obyvateľov, okresný súd vyzval 10. októbra 2014 žalobkyňu v 6. rade, aby oznámila adresu pobytu svojich rodičov ‒ žalobcu v 3. rade a žalobkyne vo 4. rade.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).

11. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku existujú dva základné typy tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že predbežné opatrenie možno nariadiť v dvoch prípadoch, a to na návrh fyzickej či právnickej osoby mimo riadneho súdneho konania bez predchádzajúceho podania žaloby v merite veci (vo veci samej) v zmysle § 74 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia predbežné opatrenie pred začatím konania môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie možno nariadiť i na základe návrhu niektorého z účastníkov už prebiehajúceho konania, a to v zmysle § 102 ods. 1 OSP v prípade, že treba po začatí súdneho konania dočasne upraviť pomery účastníkov. Pre obidva prípady uvedené v § 74 ods. 1 OSP platí, že zásadou tu je rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom účastníkov. (Občiansky súdny poriadok, úplné znenie s komentárom a judikatúrou... Vydala Nová práca, spol. s r.o., Barónka 12, P.O.BOX 80, 830 05 Bratislava 35, v roku 2012 ako svoju 132. publikáciu, strana 121).

12.1 Pokiaľ ide o prvé dve kritériá (zložitosť veci a správanie účastníka), ústavný súd nezistil žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť namietanú dĺžku konania. Rozhodovanie všeobecných súdov v majetkovoprávnych veciach patrí do štandardnej/bežnej rozhodovacej praxe súdov. Z konania sťažovateľov ústavný súd zistil, že títo v časových lehotách súdom určených reagovali na jeho výzvy, ba naopak samostatnými podaniami, a to napr. z 30. októbra 2012 – „žiadosť navrhovateľky v šiestom rade na rozhodnutie súdu ohľadne návrhu na vydanie predbežného opatrenia, žiadosť navrhovateľov v piatom a šiestom rade na vykonanie dôkazov, žiadosť navrhovateľa na urýchlenie konania“ z 3. decembra 2012 – „sťažnosť na nečinnosť súdu a žiadosť navrhovateľa v piatom rade na urýchlenie konania vo veci 6 C129/2004“ z 18. decembra 2013 – „žiadosť navrhovateľov v piatom a šiestom rade o urýchlené rozhodnutie o predbežnom opatrení“, urgovali rýchly postup súdu pri rozhodovaní o ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, resp. bezprieťahový postup súdu vo veci.

Ústavný súd konanie okresného súdu v čase od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (od 7. apríla 2011) do jeho odmietnutia (15. novembra 2011), nehovoriac už o neprimerane dlhom období predkladania spisu odvolaciemu súdu, vyhodnotil ako neefektívnu činnosť okresného súdu vzhľadom na právny záver krajského súdu vyjadrený v jeho uznesení sp. zn. 25 Co 203/2013 z 31. júla 2013, z ktorého vyplýva, že „Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým odmietol podanie navrhovateľa v 5/ rade na nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením, že návrh nie je úplný, nie je vecne správne. Už zo samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z jeho doplnenia je zrejmé, čoho sa navrhovatelia v 5/ a 6/ rade domáhajú, aké ich právo je ohrozené. Je zrejmé, že ako vlastníci parc. č. a chaty tvrdia, že nemajú prístup ku svojim nehnuteľnostiam a z tohto dôvodu je zamedzené realizovať ich vlastnícke právo a s ním spojené ďalšie práva užívať nehnuteľnosti. V návrhu a v doplnení návrhu podrobne špecifikovali petit navrhovaného predbežného opatrenia a jasne uviedli, čoho sa ním domáhajú... Odmietnutie návrhu je dôvodné len v prípade, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ návrhom domáha, teda ak z podania nie je možné vyvodiť, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha... S ohľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nielen v pôvodnom, ale aj v doplnenom znení, spĺňa náležitosti riadneho podania návrhu predbežného opatrenia, a preto nebol dôvod postupovať podľa § 43 ods. 2 OSP odmietnutím návrhu.“. V kontexte právneho názoru krajského súdu je nepochopiteľná výzva okresného súdu z 30. júla 2014 na vyjadrenie k tomu, či trvajú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia za súčasnej absencie rozhodnutia vo veci samej, a to o to viac, že okresný súd (i) disponoval právnym názorom nadriadeného súdu, ktorý bol povinný rešpektovať, a (ii) konanie vo veci samej bolo predmetom niekoľkonásobného posúdenia ústavným súdom (IV. ÚS 50/2012, III. ÚS 383/2012, III. ÚS 118/2013, II. ÚS 527/2014) práve skrz porušenie práv jednotlivých účastníkov konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 2 ústavy, kde práve vyslovenie porušenia týchto práv by malo byť pre okresný súd signálom pre zintenzívnenie svojho postupu v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovuje ústavný súd záver, že postup okresného súdu v konaní o nariadení predbežného opatrenia sťažovateľov z 5. apríla 2011 (doručeného súdu 7. apríla 2011) je prieťahový (okresný súd je buď v konaní úplne nečinný alebo koná neefektívne, pozn.), a to nielen v rovine zákonnosti a ústavným súdom chránenej ústavnosti, ale aj v rovine bežne ponímanej spravodlivosti a je odňatím spravodlivosti.

16. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 12.2 považoval ústavný súd priznanie sumy 4 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

18. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015