I. ÚS 219/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 219/2015­10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ZETR SK, s. r. o. v likvidácii, Areál PDP Drietoma, Drietoma, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Koncová & partners, s. r. o., Legionárska 7158/5, Trenčín, za ktorú koná konateľka a advokátka Mgr. Barbora Koncová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Er 348/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZETR SK, s. r. o. v likvidácii, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Návrhom zo dňa 13.03.2012 sa sťažovateľ domáhal exekučného vymoženia jeho pohľadávky voči povinným. Povinný 1/ podal voči upovedomeniu o začatí exekúcie námietky. Podaním zo dňa 25.06.2012 sa sťažovateľ k predmetným námietkam vyjadril. Po uvedenom vyjadrení sa oprávnený niekoľko krát dopytoval na konajúcom súde, v akom štádiu je rozhodovanie o námietkach a dožadoval sa rozhodnutia. Ku dňu podania tejto sťažnosti však konajúci súd nevydal rozhodnutie o námietkach, napriek tomu že od ich podania uplynuli viac ako 2 roky. Sťažovateľ taktiež podal v tejto exekučnej veci návrh na zmenu exekútora, ktorý bol súdu doručený dňa 26.02.2013. O tejto žiadosti nebolo taktiež do dnešného dňa rozhodnuté. Sťažovateľ na základe uvedeného podal dňa 14.01.2015 sťažnosť predsedovi Okresného súdu Nitra. Listom zo dňa 28.01.2015 bolo sťažovateľovi oznámené, že predseda súdu vec prejednal s konajúcim vyšším súdnym úradníkom a uložil mu povinnosť vo veci konať. Máme za to, že uvedeným postupom porušil Okresný súd Nitra právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko bol v konaní nečinný, medzi každým jednotlivým úkonom súdu bol neprimeraný časový interval. Takýmto konaním okresný súd taktiež spôsobil sťažovateľovi reálnu škodu, keďže spoločnosť povinného 2/ bola medzičasom prevedená na nový subjekt a vymoženie pohľadávky sťažovateľa bolo takýmto nekonaním súdu ohrozené. Povinný 2/ mal dostatočný priestor aby urobil úkony, ktorých dôsledkom bolo znemožnenie vymoženia pohľadávky sťažovateľa. Nie je prijateľné, aby súd nerozhodol o námietkach v exekúcii viac ako dva roky.“

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Er 348/2012, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd nerozhodol v období viac ako dvoch rokov konania o námietkach povinného proti exekúcii a nerozhodol v primeranej dobe ani o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, pričom o týchto podaniach nerozhodol ani ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 25 Er 348/2012 zistil, že sťažovateľka 13. marca 2012 podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia sumy 17 096,09 € od spoločnosti , ako povinného v 1. rade a od ako povinného v 2. rade na základe exekučného titulu notárskej zápisnice z 29. februára 2012.

Súdny exekútor požiadal okresný súd o vydanie poverenia 20. marca 2012, poverenie mu bolo udelené 28. mája 2015 a 8. júna 2012 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie a príkazy na začatie exekúcie z rôznych účtov povinných v bankách.

Povinný v 2. rade 28. júna 2012 doručil priamo okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v 1. rade 22. júna 2012 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor zaslal na vyjadrenie sťažovateľke, ktorá svoje vyjadrenie doručila súdnemu exekútorovi 26. júna 2012. Následne bol 29. júna 2012 exekučný spis predložený okresnému súdu.

Dňa 13. apríla 2015 bol okresným súdom odoslaný exekučný spis ústavnému súdu.

Vo vzťahu k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa vyznačuje nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu, keď v priebehu viac ako dvoch rokov a desiatich mesiacov okresný súd nerozhodol o podaných námietkach proti exekúcii a podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani dosiaľ o nich nie je rozhodnuté. Neefektívnu činnosť okresného súdu len umocňuje časový odstup, ako aj charakter okresným súdom realizovaných dožiadaní vo veci.

Napriek uvedenému ústavný súd dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti danej veci prieťahy v posudzovanom konaní nedosahujú intenzitu, ktorá by odôvodňovala reálnu možnosť porušenia základného práva sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol na plynulý postup okresného súdu po doručení sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní. Zároveň je nutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho rozhodnutia vo veci bude zvyšovať intenzitu ustálených prieťahov, a tým prispievať k reálnej možnosti porušenia základných práv účastníkov exekučného konania.