I. ÚS 235/2016

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tk 1/2016 z 18. januára 2016 o nariadení hlavného pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tk 1/2016 (ďalej aj „rozhodnutie okresného súdu o nariadení hlavného pojednávania“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol, že bol uznesením okresného súdu sp. zn. 33 Tp 38/2014 zo 16. mája 2014 vzatý do väzby podľa § 72 ods. 1 a 2 Trestného poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku, pričom väzba mu začala plynúť dňom zadržania, t. j. od 13. mája 2014.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „prokurátor“) podal 16. októbra 2015 okresnému súdu obžalobu proti sťažovateľovi (a ďalším spoluobžalovaným) pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona.

Uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tk 2/2015 z 24. novembra 2015 bola vec sťažovateľa postúpená Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), pretože okresný súd dospel k záveru, že na jej prerokovanie nie je vecne príslušný (spis bol postúpený 15. decembra 2015). Špecializovaný trestný súd uznesením č. k. PK-1T/392015-11248 zo 17. decembra 2015 rozhodol o svojej nepríslušnosti na prerokovanie tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 2 Ndt 27/2015 z 11. januára 2016 rozhodol, že súdom príslušným na vykonanie konania v prvom stupni v predmetnej veci je okresný súd, ktorý konanie v tejto veci vedie pod sp. zn. 33 Tk 1/2016.

Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že znalecké dokazovanie nariadené uznesením z 18. novembra 2014 „nebolo ku dňu preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku ukončené, keďže v zmysle uloženej úlohy bolo od znaleckej organizácie požadované vyhodnotenie celkovo 72 udalostí, a znalecký posudok č. 78/2015 neobsahoval odpovede na všetky uložené úlohy“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v návrhu na podanie obžaloby ČVS: PPZ-629/NKA-FP- ZA-2013 z 11. septembra 2015 «na strane 66 je znalecký posudok č. 78/2015 uvedený v zozname vykonaných dôkazov. Na strane 68 sa návrh na doplnenie znaleckého dokazovania (znaleckého posudku 78/2015) zamieta s odôvodnením, že „znalecké skúmanie je vykonávané“... Aj tento dokaz svedčí o procesne neprípustnom postupe, keď v čase, kedy je „znalecké skúmanie vykonávanie“, považuje sa vyšetrovanie za skončené.».

Sťažovateľ následne poukázal na závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu týkajúce sa definovania závažných procesných pochybení prípravného konania, ďalej na znenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ako aj na judikatúru ústavného súdu vo veciach sp. zn. I. ÚS 21/2000 a sp. zn. I. ÚS 74/2001 v súvislosti s nevyhnutnosťou založiť rozhodnutie vo veci samej na dôkazoch vykonaných zákonným spôsobom, ako aj na závery ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 49/2011, v ktorej došlo k preskúmaniu rozhodnutia všeobecného súdu podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že rozhodnutím okresného súdu o nariadení hlavného pojednávania a jemu predchádzajúcim postupom došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru, zruší uvedené rozhodnutie okresného súdu a prikáže mu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Tk 1/2016 obnoviť stav pred porušením označených práv, a to opätovným preskúmaním a následným predbežným prerokovaním obžaloby, zakáže okresnému súdu pokračovať v porušovaní jeho práv a prizná mu náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru rozhodnutím okresného súdu o nariadení hlavného pojednávania a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku vád prípravného konania spočívajúcich v tom, že pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v predmetnej veci podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku po jeho skončení v spise v tejto veci nebol obsiahnutý úplný znalecký posudok, t. j. vyšetrovanie v predmetnej veci nebolo riadne ukončené, a napriek tomu okresný súd v predmetnej veci nariadil na 18. január 2016 predbežné prerokovanie obžaloby. Okresný súd z uvedených dôvodov podľa sťažovateľa v predmetnej veci nemal nariadiť pojednávanie podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, ale mal obžalobu proti nemu odmietnuť a vrátiť veci prokurátorovi z dôvodu zistenia závažných procesných chýb v predmetnom konaní podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok

aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Predmetná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v štádiu po podaní obžaloby pred prvostupňovým súdom rozhodujúcim vo veci – pred okresným súdom. Z toho vyplýva, že podaním obžaloby sa začalo konanie pred súdom. Za takejto situácie okresný súd, ktorému bola podaná obžaloba, je povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Okresný súd má podľa Trestného poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené. Sťažovateľ má navyše proti rozhodnutiu prvostupňového súdu – okresného súdu k dispozícii ďalší opravný prostriedok, ktorým je odvolanie.

V Košiciach 20. apríla 2016