I. ÚS 238/2015

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 214/2015­20 z 13. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom

Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) a jej uznesením č. 408 z 23. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie súdnej rady“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa 2. až 4. júna 2014 zúčastnila výberového konania na obsadenie celkovo desiatich voľných miest sudcov na Krajskom súde v Bratislave. Po úspešnom absolvovaní výberového konania bolo jej preloženie na Krajský súd v Bratislave prerokovávané na 27. zasadnutí súdnej rady konanom 23. februára 2015. Súdna rada svojím uznesením č. 408 z 23. februára 2015 rozhodla vo veci sťažovateľky tak, že skonštatovala, že „návrh na preloženie nezískal dostatočný počet hlasov“, v dôsledku čoho nebola sťažovateľka preložená ako sudkyňa na Krajský súd v Bratislave. V ostatnom podala na ústavnom súde sťažnosť.

V širších súvislostiach k postupu súdnej rady poukázala aj na to, že „Ako vyplýva... z ústneho záznamu, sťažovateľke boli kladené otázky týkajúce sa jej rozhodovacej činnosti v konkrétnom súdnom spore, v ktorom Sťažovateľka vystupovala ako zákonný sudca, ďalej otázky týkajúce sa postupu niekdajšieho predsedu okresného súdu a otázky súvisiace so zmenou rozvrhu práce odvolacieho súdu. Podľa názoru Sťažovateľky (a aj niektorých členov Súdnej rady SR, ako to vyplýva zo zvukového záznamu) položené otázky nijako nesúviseli s jej preložením na súd vyššieho stupňa. Rozhodovacia činnosť sudcu nie je a ani nemôže byť kritériom pre preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa. V opačnom prípade by bola porušená ústavne zakotvená nezávislosť a nestrannosť výkonu súdnictva. ... Rovnako ani otázky týkajúce sa skutočností, o ktorých Sťažovateľka nemala vedomosť, ktoré nemohla ovplyvniť a na ktorých sa nijako nepodieľala nemôžu byť brané na zreteľ pri posudzovaní podaného návrhu. Sťažovateľka poukazuje na znenie § 52 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého rozvrh práce zostavuje predseda súdu, ktorý je za neho aj zodpovedný.“.

V ďalšom sťažovateľka poukazom na § 14 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a smernicu č. 1/2012 o príprave a predkladaní materiálov na rokovanie súdnej rady zvýraznila, že „Z citovaných ustanovení zákona o sudcoch ako aj Smernice jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa sú výsledky výberového konania a na iné skutočnosti môže Súdna rada SR prihliadnuť iba vtedy, ak tieto neboli známe výberovej komisii v čase výberového konania a zároveň ktoré môžu ovplyvniť stanovisko Súdnej rady SR. Rozhodovanie Súdnej rady SR pritom nie je ďalšou zákonnou podmienkou pre prístup k funkcii, ale ide len o ďalšiu etapu v procese prístupu k funkcii.“.

6. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že súdna rada na svojom 33. zasadnutí uskutočnenom 23. až 24. júna 2015 prijatým uznesením č. 509 rozhodla o preložení sťažovateľky z Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave, a to s účinnosťou od 1. januára 2016. Vzhľadom na uvedené zistenie ústavný súd listom z 22. júla 2015 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril k opodstatnenosti podanej sťažnosti z dôvodu odpadnutia predmetu konania. Právny zástupca sťažovateľky listom zo 4. augusta 2015 písomne oznámil ústavnému súdu späťvzatie podanej ústavnej sťažnosti, ktorá bola uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 214/2015­20 z 13. mája 2015 prijatá na ďalšie konanie.

7. Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

8. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a podania sťažovateľky, ktorým vzala svoju sťažnosť späť, vrátane svojich zistení týkajúcich sa predmetnej veci (bod 6) konštatoval, že sú splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle § 54 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015