I. ÚS 243/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 243/2026-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky SPN, v.o.s., Krásno nad Kysucou 1513, Krásno nad Kysucou, IČO 36 385 263, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Bojkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/6/2024 z 30. septembra 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. januára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1ObdoV/6/2024 z 30. septembra 2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Partizánska 197, Hnúšťa, správcovi konkurznej podstaty úpadcu STAVEBNO-SERVISNÝ PODNIK a.s., Bánovská cesta, Žilina, IČO 31 562 922 (ďalej aj „žalovaný“ a „úpadca“), vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v rozsudku špecifikované hnuteľné a nehnuteľné veci, (III) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a (IV) sťažovateľke priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 326/2025-14 z 28. mája 2025 ústavnú sťažnosť odmietol s poukazom na to, že najvyšší súd v namietanom rozhodnutí nerozhodol medzi stranami sporné a odvolaním nastolené právne otázky, ale rozhodol o tom, že krajský súd nemal rozhodovať samosudcom, ale v senáte. Napadnuté unesenie najvyššieho súdu tak nijako nepredurčuje rozhodnutie súdu nižšej inštancie z hľadiska samotného právneho posúdenia veci. Dôvod, na ktorom je založená kasácia rozsudku krajského súdu, má výlučne procesný charakter.

4. Krajský súd uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-97 z 24. novembra 2021 (I) konanie podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 159 CSP zastavil a (II) žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľke v rozsahu 100 %. Proti uvedenému rozhodnutiu sťažovateľka podala odvolanie.

. . totožných nehnuteľností na tom istom skutkovom základe, t. j. z dôvodu neplatnosti zapísania uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, neplatnosti právneho úkonu (vklad nehnuteľností do spoločnosti NOVEL s.r.o. zo dňa 09. 07. 1997) a premlčania práva na podanie odporovacej žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu – vkladu nehnuteľností do spoločnosti NOVEL s.r.o., zo dňa 09. 07. 1997, pričom totožnosť strán sporu v danom prípade bola zachovaná aj napriek tomu, že v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 došlo k zmene správcu konkurznej podstaty na strane žalovaného.

6. Krajský súd uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-255 z 15. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 41Cbi/1/2021-288 z 5. apríla 2023 rozhodol, že (I) na podanie sťažovateľky označené ako „Námietka zaujatosti v konaní Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cbi/1/2021“ zo 6. decembra 2021 neprihliada, (II) konanie zastavil z dôvodu prekážky skôr začatého konania, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania a (III) žalovanému priznal náhradu trov konania proti sťažovateľke v rozsahu 100 %. Vychádzajúc z toho, že súpis konkurznej podstaty nie je uzavretou množinou majetku, ale je správcom konkurznej podstaty priebežne dopĺňaný na základe zistení správcu, vo vzťahu k totožnosti tohto subjektu krajský súd považoval za irelevantné, ktorý správca, v akom časovom momente súpis vyhotovil a prípadne ktorý nasledujúci správca ho dopĺňal. Vo vzťahu k totožnosti predmetu konania uviedol, že žaloba o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty smeruje stále proti tomu istému súpisu a v prejednávanom prípade aj proti tým istým

Základné skutkové tvrdenie je však stále to, že má k zapísaným veciam právo, ktoré vylučuje ich spísanie do konkurznej podstaty úpadcu. Zdôraznil, že sťažovateľka podáva súčasnú žalobu z dôvodov, ktoré predchádzali dôvodom, ktoré uviedla v žalobe prejednávanej v konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005, bola preto povinná svoje základné tvrdenie o práve vylučujúcom spísanie nehnuteľností do konkurznej podstaty uviesť v konaní sp. zn. 34Cbi/22/2005, v ktorom sa rozhoduje o jej práve na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Ak by pripustil iný výklad totožnosti predmetu konania, znamenalo by to, že by subjekty podávajúce excindančné žaloby mohli opakovane podávať nové a nové žaloby s novými dôvodmi na vylúčenie totožného majetku z totožnej konkurznej podstaty, čo je v príkrom rozpore so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“), ktorý excindančné konanie poňal ako prísne koncentrované konanie, v ktorom sa rozhoduje o oprávnenosti spísania majetku do konkurznej podstaty komplexne. Proti uvedenému rozhodnutiu sťažovateľka podala

. . Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie môže byť odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003).

JUDr. Chovancom s dôvodom zaradenia nehnuteľností pre odporovateľnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností z 9. júla 1997 (vrátane premlčania práva odporovať) a v druhom konaní (34Cbi/22/2005) sa vylúčenia domáha z dôvodu zániku záložného práva, ktorého existenciu dopísal do súpisu dodatočným zápisom ďalší správca Ing. Paľo (navyše do súpisu doplnil aj ďalšiu nehnuteľnosť a hnuteľné veci), a teda argumentuje dvomi rozdielnymi súpismi dvoch rozdielnych správcov, tvrdiac, že žaloby v oboch konaniach sa týkajú rozdielneho vylučovaného majetku, ide v skutočnosti o jeden súpis s dvomi poznámkami o spornosti zápisu majetku do podstaty a je úlohou súdu skúmať správnosť alebo nesprávnosť postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej nehnuteľnosti (alebo aj hnuteľnej veci) do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu a na tento účel je oprávnený prípadne aj prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva (prípadne iného práva) k vylučovanej veci. Súd sa pritom musí zaoberať so všetkými dôvodmi zaradenia vecí (nehnuteľných i hnuteľných) do súpisu, aj keď boli správcami dopísanými

8. Proti II. a III. výroku uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľka podala dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, tvrdiac, že je prekvapivé a arbitrárne vzhľadom na proces, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a že sa neodôvodnene odklonil od vlastného skoršieho zrušujúceho rozhodnutia, v ktorom vyslovil záväzný právny názor.

9. Najvyšší súd (dovolací súd) napadnutým uznesením (ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2025) dovolanie odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm. c) CSP]. S poukazom na právnu úpravu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku uviedol, že sťažovateľka v dovolaní uviedla tie isté námietky, ktorými sa už zaoberali súdy nižších inštancií a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadali. Rozhodnutie najvyššieho súdu (odvolacieho súdu) nie je prekvapivé, arbitrárne ani nedostatočne zdôvodnené. V obidvoch sporoch ide o totožnosť strán sporu a totožnosť jeho predmetu, keďže v neskôr začatom spore sp. zn. 41Cbi/1/2021 sa sťažovateľka ako vylučovateľka domáha vylúčenia tých istých nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty toho istého úpadcu ako v skôr začatom spore sp. zn. 34Cbi/22/2005.

konkurznej podstaty, ktorí dopĺňali súpis o ďalší nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok úpadcu, ako aj o ďalšie údaje (poznámky) týkajúce sa tohto majetku, neexistuje viacero súpisov majetku, ako tvrdí sťažovateľka, ale len jeden, ktorý dosiaľ nebol žiadnym právne relevantným spôsobom spochybnený, resp. napadnutý. Je na sťažovateľke ako vylučovateľke, aby v tomto type konania preukázala že jej svedčí tzv. lepšie, resp. silnejšie (hmotné) právo k veciam zapísaným v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu a že veci boli preto správcom zapísané v súpise neoprávnene.

II. Argumentácia sťažovateľky 10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti [čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] uvádza, že v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 bola pre zastavenie konania rozhodujúca právna otázka prekážky skôr začatého konania (prekážky litispendencie). Najvyššiemu súdu (dovolaciemu súdu) opakovane vytýka, že dospel k záveru o existencii prekážky litispendencie na základe procesného postupu, ktorý nebol „procesne čistý“ a „nezodpovedal procesu ako celku“, pretože sa ním neodôvodnene odklonil od prvého zrušujúceho uznesenia, v ktorom najvyšší súd (odvolací súd) jasne vymedzil hlavné rozdiely medzi žalobami v konaniach sp. zn. 41Cbi/1/2021 a sp. zn. 34Cbi/22/2005. Sťažovateľka trvá na tom, že z porovnania obsahu oboch žalôb je zrejmé, jednoznačné a nespochybniteľné, že tieto žaloby majú obsahovo úplne iný skutkový základ, opisujú iné skutkové okolnosti, a hoci sa navrhovaný výrok týka rovnakých nehnuteľností, ich vylúčenie sa má v zmysle podaných žalôb týkať preverenia úplne iných skutočností, iných dôvodov zápisu nehnuteľností v iných súpisoch, inej podstaty (všeobecnej a oddelenej konkurznej podstaty) a iného okruhu konkurzných veriteľov s iným poradím a rozsahom prípadného uspokojenia, ak by sťažovateľka vylučovacie konania prehrala. V dôsledku toho považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za nelogické, racionálne nevysvetliteľné a neakceptovateľné nielen v porovnaní s realitou, ale aj so skoršími skutkovými konštatáciami najvyššieho súdu v prvom zrušujúcom uznesení.

51-24K/312/98 z 8. októbra 1998 (https://www.orsr.sk/). Napadnuté uznesenie sťažovateľka považuje za arbitrárne vo vzťahu k záveru o totožnosti predmetu konaní vedených krajským súdom pod sp. zn. 41Cbi/1/2021 a sp. zn. 34Cbi/22/2005.

13. Súpis podstaty vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom (§ 18 ods. 1 veta prvá zákona o konkurze a vyrovnaní). Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

14. Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba.

určité. Právny dôvod nároku na vylúčenie veci musí existovať v čase, keď je nárok uplatňovaný. Môže pritom vzniknúť ako pred vyhlásením konkurzu, tak i po jeho vyhlásení. Právnym dôvodom nároku na vylúčenie veci podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní môže byť na strane navrhovateľa vlastníctvo (nielen z kúpnej zmluvy alebo inej dohody smerujúcej k prevedeniu vlastníctva), spoluvlastníctvo podielové i bezpodielové, ako i držba veci. Pre súd je rozhodujúcim zistenie, či vec, ktorej vylúčenia sa navrhovateľ domáha, bola do konkurznej podstaty zaradená dôvodne (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obo 139/2007 z 24. júla 2008). 16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti neuviedla, v akom stave sa nachádza konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 34Cbi/22/2005 (IČS 6005200407), v ktorom sa návrhom z 15. februára 2005 proti Ing. Štefanovi Paľovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu (žalovanému), domáhala vylúčenia nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu (bod 2 uznesenia ústavného súdu), pričom ani z portálu

17. Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr (§ 159 CSP). 18. Účelom uvedenej právnej úpravy je zabrániť súbežnému vedeniu súdnych konaní o tej istej

Inými slovami, totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý žalobný nárok vymedzený petitom je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. 19. Zahrnutím veci do konkurznej podstaty úpadcu sa nemení skutočný vlastník nehnuteľnosti, či ním bol úpadca alebo tretia osoba. Zápisom veci do konkurznej podstaty úpadcu, ako aj právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty nemôže byť určený vlastník veci (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 39/2014 z 22. januára 2015).

21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného práva. V inom prípade by totiž najvyšší súd stratil možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené (I. ÚS 145/2010).

23. Nič nemožno vytknúť ani záveru najvyššieho súdu (ako dovolacieho súdu), že je na sťažovateľke ako vylučovateľke, aby v tomto type konania preukázala, že jej svedčí tzv. lepšie, resp. silnejšie (hmotné) právo k veciam zapísaným v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu a že veci boli preto správcom zapísané v súpise neoprávnene.

a presvedčivo. Keďže ústavný súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiadny protiústavný exces ani zásah do práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie najvyšším súdom, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.