I. ÚS 247/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 101/2010 porušené bolo.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 139,83 € (slovom stotridsaťdeväť eur a osemdesiattri centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Imricha Hrebíčka, advokátska kancelária, Vajanského 7, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 247/2015­20 z 10. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 101/2010.

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby takto rozhodol: „1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn.: 17 Er 101/2010 porušené bolo. 2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 101/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,­ Eur..., ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. 4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 139,83 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obidvaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. 1 SprV/387/2015 z 25. júna 2015 a právny zástupca sťažovateľa zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu listom zo 19. augusta 2015.

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu listom z 19. augusta 2015, v ktorom skonštatoval: „Sťažovateľ trvá na tom, že Okresný súd v Trnave v právnej veci vedenej pod sp. zn.: 17Er 101/2010 spôsobil prieťahy v konaní a k jeho vyjadreniu k sťažnosti uvádza, že je účelové a je iba ospravedlnením neodôvodnených prieťahov v konaní.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 17 Er 101/2010 ústavný súd zistil tento prehľad procesných úkonov:

23. februára 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu, Exekútorský úrad Myjava, Gegeľovská 662/2, Myjava (ďalej len „súdny exekútor“), 24. februára 2010 okresný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, 9. apríla 2010 doručil sťažovateľ (ako povinný) súdnemu exekútorovi námietky

s prehľadom zaplatených a zostávajúcich úhrad výživného, 16. decembra 2010 okresný súd uznesením sp. zn. 17 Er 101/2010 zo 16. decembra 2010 rozhodol o zamietnutí námietok sťažovateľa proti exekúcii a zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie, 25. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým žiada o vyznačenie právoplatnosti uznesenia tohto súdu sp. zn. 17 Er 101/2010 zo 16. decembra 2010,

Zároveň okresný súd oznámil súdnemu exekútorovi nemožnosť vyznačenia právoplatnosti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 17 Er 101/2010 zo 16. decembra 2010 z dôvodu nenadobudnutia právoplatnosti, 29. apríla 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu písomné vyjadrenie – odvolanie proti uzneseniu s návrhom na zastavenie vedenej exekúcie, 1. júla 2011 zaslal okresný súd sťažovateľom podané odvolanie oprávnenej na vedomie s lehotou na vyjadrenie do 15 dní od doručenia, 26. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávnenej k odvolaniu

2012, 2. augusta 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie podaného dovolania, 18. marca 2013 bol spisový materiál predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“), 31. mája 2013 najvyšší súd prípisom vrátil dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 11 CoE 11/2012 z 29. februára 2012 okresnému súdu na doplnenie poučenia sťažovateľa o následkoch nevyhovenia výzvy na doplnenie podaného dovolania, 4. júla 2013 bol spisový materiál doručený z najvyššieho súdu okresnému súdu, 7. mája 2013 bol okresnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý bol 13. mája 2013 predložený krajskému súdu prostredníctvom okresného súdu, 12. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená urgencia súdneho exekútora na zastavenie vedenej exekúcie,

doplnenie. Výzva bola prevzatá sťažovateľom 9. decembra 2014, 29. januára 2015 právny zástupca povinného nahliadol do spisu okresného súdu sp. zn. 17 Er 101/2010 a zároveň predložil splnomocnenie na zastupovanie v konaní, 15. apríla 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 17 Er 101/2010 rozhodol o zastavení exekučného konania z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 101/2010.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (pozri napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97 a I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).

Ústavný súd poukazuje aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátili s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Pokiaľ ide o tretie kritérium (postup súdu), ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 101/2010 sa vyznačoval obdobiami buď úplnej nečinnosti alebo neefektívnej činnosti. Za prieťahový postup okresného súdu v konaní považuje ústavný súd šesťmesačné obdobie predkladania spisu krajskému súdu ako nadriadenému súdu na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku, k čomu došlo v čase od 26. júla 2011 do 25. januára 2012. Ďalej okresný súd konal neefektívne, keď v dôsledku nesprávneho poučenia sťažovateľa v súvislosti s podaným mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním bol spisový materiál vrátený z najvyššieho súdu späť na okresný súd, teda v období od 2. augusta 2012, keď okresný súd sťažovateľa nedostatočne poučil v súvislosti s podaným dovolaním až do 4. júla 2013, keď bol spisový materiál vrátený z najvyššieho súdu okresnému súdu. Najvyšší súd vo svojom prípise z 31. mája 2013 konštatoval: „Súd prvého stupňa správne vyzval povinného na doplnenie neúplného dovolania, avšak nepoučil ho o následkoch neodstránenia vád.

Osobitne je potrebné sa pozastaviť nad postupom okresného súdu v exekučnom konaní z pohľadu opodstatnenosti jeho trvania. V tomto ohľade je potrebné poukázať na skutočnosť, že súdny exekútor písomnými podaniami doručenými okresnému súdu 7. mája 2013 a 12. augusta 2013 žiadal okresný súd o zastavenie exekučného konania z dôvodu jeho ďalšieho neopodstatneného trvania podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v dôsledku rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 C 3/2007 218 z 25. júna 2009.

. . rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, pretože rozhodnutie 7P/163/2008 37 bolo iba predbežným opatrením a teda rozhodnutím 5P/175/2008 69 v spojení s rozhodnutím 17CoP/70/2011 286 došlo k rozhodnutiu vo veci samej, z tohto dôvodu predbežné opatrenie zaniklo“. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd disponoval potrebnými podkladmi na zastavenie vedeného exekučného konania už v čase od 21. marca 2014, resp. o skutočnosti, pre ktorú bolo možné zastaviť vedené exekučné konanie, bol upozorňovaný súdnym exekútorom už v čase od 7. mája 2013 a urgenciou od 12. augusta 2013, pričom k zastaveniu exekúcie pristúpil až príslušným rozhodnutím vydaným 15. apríla 2015, ktorého vydanie ústavný súd vníma len ako reakciu na podanú sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé, že postup okresného súdu vo veci bol neefektívnym, a to v čase od 2. augusta 2012, keď sťažovateľa nedostatočne

opravných prostriedkoch. Obdobím nečinnosti okresného súdu je zdĺhavé predloženie spisového materiálu krajskému súdu ako odvolaciemu súdu v čase od 26. júla 2011 do 25. januára 2012. V súhrne tak okresný súd nekonal alebo konal neefektívne v období tri a pol roka z celkovej doby piatich rokov prebiehajúceho konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na skutočnosti už uvedené ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

V Košiciach 26. augusta 2015