I. ÚS 248/2018
ECLI:SK:USSR:2019:1.US.248.2018.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Milan Ľalík
- IČS
- 846/2018
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 248/2018-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti , , zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1/2016 (predtým pod sp. zn. 16 C 196/2009 a sp. zn. 16 C 2/2012) a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti , podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1/2016 p o r u š e n é b o l i .
2. , priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.
3. V ostatnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1/2016 (predtým pod sp. zn. 16 C 196/2009 a sp. zn. 16 C 2/2012).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej účastníkom konania, ktoré začalo 22. apríla 2009. V uvedený dátum bola okresnému súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti sťažovateľke domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, ochrany osobnosti, zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 €, ako aj majetkovej ujmy vo výške 700 €. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 16 C 196/2009. Uznesením okresného súdu sp. zn. 16 C 196/2009 z 5. októbra 2011 bolo konanie o ochranu osobnosti a o zaplatenie nemajetkovej ujmy pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Zvyšné nároky, t. j. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a nárok na zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 700 € súd vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 16 C 2/2012. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 C 2/2012 z 27. augusta 2014 súd návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy zamietol a sťažovateľke priznal náhradu trov konania. Nárok na zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 700 € vylúčil na samostatné konanie, ktoré je od 27. júla 2016 vedené pod sp. zn. 16 C 1/2016. Ako sťažovateľka uvádza, do podania ústavnej sťažnosti sa po celú dobu konania o nároku na zaplatenie 700 € neuskutočnilo ani len prvé pojednávanie. Pritom o tomto nároku žalobcu už konanie prebieha 9 rokov.
3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil v náleze porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 €, ako aj náhradu trov konania.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces, a preto tieto princípy súdnictva musia byť bezpodmienečne rešpektované.
6. Je triviálnym úsudkom, že ústavnej garancii práva každého, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov (resp. v primeranej dobe), odporuje, ak dochádza v konkrétnom súdnom konaní k nedôvodnému časovému meškaniu, resp. ktorá obsahovo nadväzuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej formuloval zásady pre určenie, či konanie prebieha (prebehlo) v primeranej alebo, naopak, v neprimeranej dobe. Významnými kritériami sú tu zložitosť veci, správanie sťažovateľa, konanie a postup okresného súdu a tiež, čo je pre sťažovateľa „v hre“ (porov. Frydlender v. Francúzsko z 27. 5. 2000, či nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 543/2017).
7. Záver o tom, či dĺžka trvania konkrétneho konania je ešte primeraná alebo už neprimeraná, možno formulovať vždy s ohľadom na prihliadnutie uvedených faktorov, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
8. V posudzovanej veci je nesporné (a potvrdili to aj účastníci konania), že konanie o náhradu škody vo výške 700 € voči sťažovateľke ako žalovanej pred okresným súdom trvalo od 22. apríla 2009 do 23. júna 2018, keď bolo právoplatne rozhodnuté o späťvzatí žaloby žalobcom, teda 9 rokov a 2 mesiace, a to bez jediného meritórneho rozhodnutia súdu.
9. Bolo možné preto bez ďalšieho skúmania uzavrieť, že došlo k neprimeraným prieťahom v konaní – čo uznal aj okresný súd vo vyjadrení z 21. augusta 2018 – a bolo skutočne zasiahnuté do ústavne zaručeného práva sťažovateľky garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto aj podmienky zásahu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sú v tomto prípade splnené.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie vedené proti sťažovateľke (právnickej osobe) bolo právoplatne skončené, prichádzal do úvahy už len jediný efektívny prostriedok nápravy, a tým je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľke v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy proti neústavnému zásahu okresného súdu do jej práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Primeraným a hlavne proporcionálnym k sume, ktorá bola predmetom sporu (700 €), sa javí zadosťučinenie iba v sume 500 €, ktorú okresný súd zaplatí sťažovateľke v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
11. Z uvedených dôvodov v ostatnej časti nebolo sťažnosti vyhovené a ústavný súd sťažovateľke nepriznal ani náhradu trov konania pred ústavným súdom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. novembra 2018