I. ÚS 256/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015 doručená sťažnosť obce Brezovica, Osloboditeľov 346, Brezovica (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 992/2014 z 1. januára 2015, ktorým potvrdil výroky rozsudku Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 C 72/2008 zo 4. septembra 2014, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 € a zaplatiť súdny poplatok.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola ako odporkyňa účastníčkou konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 72/2008. Okresný súd rozsudkom č. k. 1 C 72/2008­406 zo 4. septembra 2014 rozhodol tak, že zaviazal sťažovateľku zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 € s prísl. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiť navrhovateľke sumu 24 042,14 €, a vo výroku, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok, potvrdil. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co/992/2014 zo dňa 1. januára 2015, ktorým krajský súd potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1 C/72/2008 zo dňa 4. 9. 2014, ktorým súd zaviazal sťažovateľa uhradiť navrhovateľke sumu 24 042,14 eur (čiastočne I.), a ktorým súd uložil povinnosť sťažovateľovi (odporcovi) zaplatiť súdny poplatok porušené bolo. 2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co/992/2014 zo dňa 1. januára 1015, ktorým krajský súd potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania (obsiahnutým v jeho petite, pozn.) okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie označených práv zaručených ústavou a dohovorom rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 992/2014 z 1. januára 2015.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (absencia rozsudku krajského súdu), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015