I. ÚS 261/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 261/2015­17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., ČSA 24, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Sochorom, Ulica prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu vrátane rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože podľa nej okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie len a výlučne tým, že „predmetná notárska zápisnica síce spĺňa podmienku súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, avšak nakoľko predmetná notárska zápisnica bola spísaná v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. povinná uznala dlh, ktorý v čase uznania ešte fakticky neexistoval, pričom úver bol poskytnutý povinnej až dňa 18.06.2009 (a notárska zápisnica bola spísaná v deň 11.06.2009), následkom toho je tá skutočnosť, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa zákonom predpísané požiadavky vykonateľnosti určené zákonom. Nad rámec uvedeného prvostupňový súd len cituje ust. § 558 Občianskeho zákonníka (bez bližšieho zdôvodnenia, ako sa predmetné ustanovenie týka predmetu sporu)...“. Okrem toho sťažovateľka je aj toho názoru, že napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým „nezrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie (podľa § 21 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku) – z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti, ale o takto podanom odvolaní sám meritórne rozhodol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bolo sťažovateľovi odňaté právo konať pred súdom, t. j. bolo odňaté právo sťažovateľa náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu prvostupňového súdu...“.

. . uznanie dlhu (v zmysle Občianskeho zákonníka) alebo uznanie záväzku (v zmysle Obchodného zákonníka) nie je povinnou náležitosťou notárskej zápisnice, a súčasne je potrebné predmetné dva inštitúty odlišovať od súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, dovoľuje si.

To znamená, že bez ohľadu na čas, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (úveru) v prospech dlžníka, je možné spísať notársku zápisnicu, ktorej podkladom je zmluva o úvere, a to za predpokladu, že táto notárska zápisnica bola spísaná po uzavretí zmluvy o úvere – k čomu v prejednávanom prípade aj došlo, nakoľko zo samotného znenia notárskej zápisnice vyplýva vyhlásenie povinnej, že „.

. . V danom prípade sú . . .dané podmienky formálnej vykonateľnosti (exekučný titul má formu vyžadovanú Exekučným poriadkom, t.j. ide o notársku zápisnicu), ako aj podmienky materiálnej vykonateľnosti . . . sporná notárska zápisnica je notárskou zápisnicou spísanou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá okrem iného obsahuje v bode 9 predmetnej notárskej zápisnice prehlásenie osoby povinnej o uznaní svojho záväzku. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že aj keby bolo predmetné vyhlásenie o uznaní záväzku, obsiahnuté v bode 9 predmetnej notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, uvedené nemá a ani nemôže mať vplyv na platnosť, resp. na zvyšný obsah notárskej zápisnice (nakoľko je nepochybne, že predmetný bod 9 je možné oddeliť od zvyšku predmetného úkonu

. . . taktiež zdôrazňuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice v prejednávanom prípade nenastáva už jej podpisom, a nenastáva výlučne z dôvodu omeškania, ale prvotnou podmienkou, ktorá je dokonca výslovne uvedená v bode 11 notárskej zápisnice je to, že

Aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že tento mal za preukázané, že úver v prospech osoby povinnej zo strany osoby oprávnenej, skutočne poskytnutý bol (18.06.2009), ako aj skutočnosť, že osoba povinná v lehote konečnej splatnosti úveru (25.06.2014) neuhradila dlžnú sumu (odhliadnuc od skutočnosti, že neuhradila riadne a včas ani jednotlivé splátky) požadovanú návrhom na vykonanie exekúcie. Je preto nepochybné, že v časti o vymoženie dlžnej istiny úveru, bol tento záväzok osoby povinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu (31.10.2014), splatný.

. . . ak by aj bol názor odvolacieho súdu správny, t. j. že hmotnoprávny dlh musí existovať, podľa názoru sťažovateľa sa však uvedená podmienka nemá skúmať ku dňu podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o nariadení exekúcie, t. j. o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. V danom prípade je nepochybné, že zmluva o úvere existuje, je platná, že žiadnym spôsobom nezanikla, a že finančné prostriedky boli osobe povinnej skutočne poskytnuté.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

10. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ale aj uznesenie okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).

. . exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 11. 2010, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlavňovej. . ., v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 1.103,42 eura s príslušenstvom.

Toto rozhodnutie odvolací súd uznesením zo dňa 21. 07. 2011 č. k. 6CoE/64/2011 32 zrušil pre nepreskúmateľnosť. Následne exekučný súd, pridŕžajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu rozhodol vo veci napadnutým uznesením, ktorým opätovne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora.

. . predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože ňou povinná uznala záväzok, resp. dlh, ktorý v čase jej podpísania neexistoval, avšak nie z dôvodu, že by sa povinná dostala do meškania, ale z dôvodu, že peňažný úver nebol povinnej ešte vôbec vyplatený.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. . . Ide o adhézny typ zmluvy, kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných partnerov.

. . . . . ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (pórov, rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98 C 244/98). Vzhľadom k uvedenému možno dôvodne predpokladať, že povinná neprimerane vysoký sankčný úrok (0,5 % denne z dlžnej sumy) nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, a teda zmluvu, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru ako aj notárska zápisnica, mohla len prijať ako celok alebo ju ako celok odmietnuť.

12. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia, ústavný súd konštatuje, že v danej veci napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 nesignalizuje, že by bolo svojvoľné a zasahovalo by do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (aj právo na spravodlivé súdne konanie) nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. Krajský súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom okresného súdu a navyše rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ústavného hľadiska je akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina – účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.

13. Za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť uznesením krajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.