I. ÚS 264/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 264/2026-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, Krmanova 16, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Er/244/2017 zo 17. decembra 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

II. Argumentácia sťažovateľky 5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy napadnutým uznesením, ktoré považuje za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. 6. Sťažovateľka doteraz spochybňuje platnosť zmluvy o pôžičke, a teda aj hmotnoprávnu rovinu exekučného titulu. Aktuálne vo veci rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to o dovolaní sťažovateľky. Súd prvej inštancie a odvolací súd totiž žalobu sťažovateľky zamietli, keď odmietli zohľadniť právne názory ústavného súdu v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 509/2011 a IV. ÚS 185/2012. 7. Sťažovateľka poukazuje na to, že exekučný súd vydal napadnuté uznesenie s vedomosťou, že v danej veci sa už raz vyjadroval aj ústavný súd, a to v konaní sp. zn. II. ÚS 370/2020, v ktorom podala sťažnosť proti skorším rozhodnutiam exekučného súdu, ktorými bol návrh sťažovateľky na odklad exekúcie zamietnutý a rovnako tak zamietnutá aj jej sťažnosť. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhovala aj odklad vykonateľnosti. Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a uznesením z 27. augusta 2020 odložil vykonateľnosť uznesenia, proti ktorému smerovala ústavná sťažnosť. Ústavný súd v uznesení o prijatí ústavnej sťažnosti uviedol, že okrem práva na majetok a práva na súdny proces hrozí sťažovateľke aj zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia. Konanie na ústavnom súde skončilo odmietnutím ústavnej sťažnosti z dôvodu, že exekučný súd napokon odklad povolil, preto sa ústavný súd meritom veci nezaoberal. 8. Exekučný súd pochybil podľa sťažovateľky v tom, že na jednej strane nezvážil individuálne okolnosti veci a na druhej strane neposúdil exekučný titul, na ktorého podklade je vedená exekúcia. 9. K individuálnym okolnostiam veci je potrebné uviesť, že vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorá spadá do BSM povinného a manžela povinného, je síce možné, avšak k výkonu takejto exekúcie je nutné pristupovať so zvýšenou pozornosťou, a to vzhľadom na uspokojovanie individuálneho záväzku povinného zo spoločného majetku povinného a manžela, o to viac, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, v ktorej má manžel povinného (a aj syn povinného a sťažovateľky) vytvorený domov. 10. V predmetnom byte sa povinný nezdržiava a ani tam nežije, zdržiava sa striedavo na Slovensku v rodinnom dome v Belej nad Cirochou, ktorý povinný rekonštruuje, a v Írsku, kam chodí dlhoročne pracovať. Povinný teda pracuje, ale na úhradu údajného dlhu, aby zamedzil predaju hodnotnejšej nehnuteľnosti, neprispel ani čiastočne. Vzniku dlhu predchádzal rozvod sťažovateľky a povinného, keď sa sťažovateľka rozhodla manželstvo ukončiť. Po celý čas trvania manželstva nebolo nutné brať pôžičky, pretože v Írsku povinný zarábal dobre a rodina mala nielen na krytie bežných potrieb, ale aj na kúpu bytu, ktorý bol zamýšľaný ako investičný a ktorý má byť predmetom exekúcie.

Povinný pracuje v Írsku a prerába rodinný dom v Belej nad Cirochou, teda má k dispozícii finančné prostriedky, ktorými by mohol prispievať na úhradu dlhu, a tým zachrániť spoločnú nehnuteľnosť pred exekúciou. Povinný sa ani nesnažil súhlasiť s odkladom exekúcie tak, aby mal možnosť splatiť dlh a zachrániť byt pred exekúciou. Exekúcia prebieha 8 rokov, pričom exekučný súd sa vôbec nezaoberal tým, že povinný nerealizoval žiadnu platbu na úhradu dlhu. Povinný mohol vziať pôžičku na úhradu dlhu, aby ochránil byt, ktorý má medzičasom dvojnásobnú hodnotu. Sťažovateľka jednoduchou lustráciou v katastri nehnuteľností zistila, že v katastrálnom území Belá nad Cirochou je povinný výlučným vlastníkom, ako aj podielovým spoluvlastníkom pozemkov, na ktorých nie je evidované žiadne exekučné záložné právo. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo exekučný súd neskúmal aktuálne majetkové a finančné pomery povinného.

12. Legitímnym cieľom exekúcie je čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vymoženie pohľadávky oprávneného bez neprimeraného zasiahnutia povinného. Exekučný súd tieto okolnosti nijak nezobral do úvahy a taktiež ani to, že vymáhaná pohľadávka je vo výške 90 000 eur a byt má v súčasnosti hodnotu približne 180 000 eur.

14. Bez zváženia vymedzených okolností exekučný súd len uviedol, že sťažovateľka sa nesnaží svoju finančnú situáciu zlepšiť. Tento záver nie je dostatočný, sťažovateľka je riadne zamestnaná, okrem mzdy nemá iný príjem. Príjem sťažovateľky jej neumožňuje zabezpečiť iné bývanie. Po podaní sťažnosti v exekučnom konaní si syn sťažovateľky našiel prácu. Ide o prácu na dohodu, z ktorej príjem neumožňuje ani jemu si zabezpečiť iné bývanie. Exekučný súd sa nezaoberal platovými podmienkami ani priemerným príjmom, ktorý dosahujú zamestnanci vo veku blízkom sťažovateľke a s jej vzdelaním. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, či exekučný súd alebo súdny exekútor skúmali finančné a majetkové pomery povinného. Oprávnený nie je reálne ohrozený na svojich právach. Nie každý odklad exekúcie predstavuje riziko pre práva oprávneného.

Nemožno dospieť k záveru, že by oprávnený bol existenčne závislý od okamžitého výkonu exekúcie, napokon touto okolnosťou sa exekučný súd nijako nezaoberal. Vzhľadom na závažnosť zásahu, ktorý sťažovateľke reálne hrozí, možno exekučnému súdu dôvodne vyčítať pasivitu pri ochrane práv sťažovateľky. Ak aj exekučný súd nevyhovel sťažnostiam sťažovateľky, mal sa riadne vysporiadať so skutkovými a s právnymi okolnosťami veci. Skutočnosť, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, neznamená, že opomenie poskytnúť riadnu súdnu ochranu všetkým účastníkom exekučného

16. Všetky tieto osobitnosti spojené s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom by mali viesť exekučné súdy k obozretnejšiemu prístupu o to viac, ak účastník exekučného konania namieta hmotnoprávnu rovinu exekučného titulu. Relevantnou je aj už spomenutá okolnosť, že sa postihuje majetok v BSM v dôsledku individuálneho záväzku povinného.

18. Podmienkou vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, ktorý notársku zápisnicu premieňa na exekučný titul, a to aj bez toho, aby exekvovaná povinnosť bola predmetom súdneho konania. Fakticky teda ide o mimosúdnu dohodu medzi povinným a oprávneným o usporiadaní vzájomných právnych vzťahov. Pre vykonateľné súdne rozhodnutie je postoj povinného (súhlas/nesúhlas) irelevantný.

20. Sťažovateľka o záväzku povinného nevedela, nemala vedomosť ani o notárskej zápisnici, preto nemohla dať ani súhlas s jej vykonateľnosťou. Túto okolnosť mal exekučný súd zohľadniť o to viac, ak sa exekúcia vedie na majetok patriaci do BSM. Sťažovateľka si je vedomá toho, že exekúciou možno postihnúť majetok patriaci do BSM, avšak v danej veci je relevantnou okolnosťou, že exekúcia sa vedie na podklade notárskej zápisnice bez súhlasu sťažovateľky s jej vykonateľnosťou. Exekučnému titulu teda chýba hmotnoprávny podklad a je aj vadný pre nedostatky vo vzťahu k formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Súhlas sťažovateľky je procesnou náležitosťou exekučného titulu a nemožno ho zamieňať s hmotnoprávnou rovinou, t. j. s individuálnym záväzkom povinného, ktorého sťažovateľka nebola účastníkom. Exekučný súd sa nezaoberal dopadom absencie súhlasu sťažovateľky na zákonnosť a procesnú spôsobilosť exekučného titulu.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov je ústavná sťažnosť sťažovateľky podľa jej názoru dôvodná. Vymedzené okolnosti odôvodňujú aj odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia v spojení s uznesením vyššieho súdneho úradníka. V exekúcii sa vymáha riadne zabezpečená pohľadávka, pričom ak by sa v exekúcii pokračovalo, sťažovateľke hrozí väčšia ujma ako oprávnenému. Sťažovateľke do dnešného dňa nebolo doručené rozhodnutie najvyššieho súdu o návrhu na odklad právoplatnosti, ktorý podala súčasne s dovolaním v konaní o neplatnosť právnych úkonov.

24. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.

26. Exekučný súd v bodoch 12 až 15 napadnutého uznesenia vymedzil relevantné okolnosti prejednávanej veci. V bode 16 poukázal na obsah návrhu sťažovateľky na odklad exekúcie a napokon v bodoch 17 až 24 vymedzil svoje právne úvahy a uviedol tak samotné odôvodnenie svojho právneho záveru o nedôvodnosti návrhu sťažovateľky. V prvom rade poukázal na to, že samotné podanie dovolania nemá priamy vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť preskúmavaného rozhodnutia, resp. v tomto prípade na vykonateľnosť exekučného titulu (notárskej zápisnice) s dôrazom, že jedine dovolací súd môže svojím rozhodnutím privodiť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V kontexte dôvodov na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) uviedol, že sťažovateľka neuviedla v návrhu na odklad exekúcie také okolnosti, ktorými by preukázala existenciu prechodného stavu, v ktorom by sa ocitla bez vlastnej viny a v dôsledku ktorého by neodkladný výkon exekúcie mal na ňu alebo jej rodinu obzvlášť alebo mimoriadne nepriaznivé následky.

Syn pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, sťažovateľka je zamestnaná v pracovnom pomere. Zo všetkých týchto okolností exekučný súd vyvodil, že sťažovateľka nepreukázala splnenie zákonných podmienok na odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov. 27. Ústavný súd napadnuté uznesenie považuje za náležite odôvodnené, právne závery okresného súdu sú zrozumiteľné a spätne preskúmateľné. Právne úvahy okresného súdu nepredstavujú zjavný exces a nemíňajú sa zmyslu a účelu aplikovaných zákonných ustanovení (osobitne § 56 ods. 1 Exekučného poriadku), preto nie sú arbitrárne, preto ich možno považovať za ústavne akceptovateľné. Na svoje argumenty dostala sťažovateľka dostatočnú odpoveď od exekučného súdu, na ktorú ústavný súd v podrobnostiach odkazuje. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom exekučného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor exekučného súdu svojím vlastným (m. m. III. ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).

ako zjavne neopodstatnenú. 29. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza rozsiahlu argumentáciu, ktorú ale zjavne neuviedla v exekučnom konaní ani v návrhu na odklad exekúcie a ani v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Ide v zásade o argumentáciu týkajúcu sa toho, že povinný rekonštruuje rodinný dom, že na splnenie pohľadávky, ktorej vymoženie je predmetom exekúcie, neprispel žiadnym plnením a nesnažil sa tak zmierniť následky exekúcie. Sťažovateľka má stále možnosť tieto skutočnosti uviesť priamo v exekučnom konaní, ktoré môže zohľadniť súdny exekútor, prípadne exekučný súd. Rovnaký záver platí, aj čo sa týka sťažovateľkiných námietok proti exekučnému titulu, kde uviedla, že ona súhlas s vykonateľnosťou exekučného titulu (notárskej zápisnice) nedala.