I. ÚS 272/2026

1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. NR-5S/15/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Správnemu súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. NR-5S/15/2022 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 eur, ktoré j e im Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 1 989,79 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

1. Sťažovatelia označení v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. apríla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NR-5S/15/2022 (pôvodne Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 5S/15/2022 a 23Sa/82/2021). Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému po 2 500 eur, ako aj náhradu trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa správnou žalobou z 19. novembra 2021 doručenou krajskému súdu domáhajú zrušenia opatrenia žalovaného mesta Nitra, Mestského úradu Nitra – ohlasovne pobytu Nitra z 22. septembra 2021, ktorým žalovaný zrušil sťažovateľom trvalý pobyt na adrese . Veci bola pridelená najprv sp. zn. 23Sa/82/2021. 3. Krajský súd uznesením z 8. februára 2022 pribral do konania ako účastníčku administratívneho konania (ďalej len „ďalšia účastníčka“). Ďalšia účastníčka sa vyjadrila k žalobe 24. februára 2022. 4. Uznesením z 28. februára 2022 krajský súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe v lehote 30 dní od doručenia uznesenia a doručenie administratívneho spisu. Žalovaný na výzvu reagoval 8. apríla 2022. Sťažovatelia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili 10. mája 2022. 5. Na základe pokynu predsedu krajského súdu z 21. apríla 2022 bola vec zapísaná náhodným výberom do súdneho oddelenia S pod novou sp. zn. 5S/15/2022. 6. Krajský súd uznesením z 19. mája 2022 zamietol návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Následne 14. septembra 2022 a 28. decembra 2022 preposlal účastníkom konania podané vyjadrenia. 7. S účinnosťou od 1. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, z krajského súdu na Správny súd v Bratislave. Správny súd zaslal 3. októbra 2025 opätovne sťažovateľom vyjadrenia žalovaného a pribratej účastníčky konania a vyzval ich na predloženie splnomocnenia spolu s osvedčovacou doložkou. Správny súd dosiaľ nevydal v napadnutom konaní meritórne rozhodnutie. 8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 272/2026-13 zo 7. mája 2026 ju podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

9. Podstatou argumentácie sťažovateľov je námietka, že správny súd (a pôvodne krajský súd) je v napadnutom konaní nečinný takmer 5 rokov, pričom súdy vykonali len písomnú časť konania a ich nečinnosťou v ústavne neakceptovateľnom rozsahu porušili označené práva sťažovateľov podľa ústavy, listiny a dohovoru. 10. Predmetom napadnutého konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, ide o štandardnú agendu správnych súdov. Vec podľa sťažovateľov nie je právne ani skutkovo zložitá, skutkový stav bol ustálený v administratívnom konaní, nevyžaduje komplikované dokazovanie, keďže správny súd v zásade vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Aktuálne napadnuté konanie trvá takmer 5 rokov bez toho, aby akákoľvek okolnosť mohla ospravedlniť takúto dĺžku konania, bez toho, aby sťažovatelia svojím správaním akokoľvek prispeli k jeho celkovej dĺžke. 11. Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že už zo samotnej dĺžky napadnutého konania možno vyvodiť, že konajúce súdy nerešpektovali zásadu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania a spôsobili tak „extrémne prieťahy“. Krajský súd hneď po podaní správnej žaloby postupoval neefektívne, keď vec bola pridelená do nesprávneho súdneho oddelenia, čo zbytočne predĺžilo napadnuté konanie o 6 mesiacov. Následne boli krajský súd a správny súd v napadnutom konaní úplne nečinné. Jediným úkonom bolo uznesenie z 19. mája 2022, ktorým konajúci súd zamietol návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, inak len vyšší súdni úradníci preposielali podané vyjadrenia, naposledy 3. októbra 2025 duplicitne. Odvtedy uplynulo ďalších šesť mesiacov bez meritórneho prejednania správnej žaloby. Celé konanie je tak v podstate nepretržite poznačené striedajúcimi sa obdobiami nečinnosti a nesústredenej činnosti krajského súdu a neskôr aj správneho súdu a ani vyťaženosť správneho súdu od počiatku jeho zriadenia nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku konania a neefektívny postup a zbytočné prieťahy. Predtým aj krajský súd bol nečinný po dobu dvoch rokov, pričom mohol priznať správnej žalobe odkladný účinok, čo by viedlo k prijateľnejšiemu znášaniu celkovej doby konania. Sťažovateľom však bol okamžite (podľa ich názoru nezákonne) zrušený trvalý pobyt, pričom súd o ich správnej žalobe päť rokov nekoná, čo sa dá podľa nich považovať už za odmietnutie spravodlivosti. 12. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú celkovou dĺžkou napadnutého konania, nečinnosťou a neefektívnym postupom konajúcich súdov. Sťažovatelia prežívajú frustráciu z právnej neistoty a bezmocnosť. Výška finančného zadosťučinenia by mala pôsobiť preventívne na správny súd tak, aby neprehlboval intenzitu už vzniknutého stavu.

13. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka správneho súdu, ktorá v podaní sp. zn. 1SprV/136/2026 z 20. mája 2026 poukázala na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že sťažovatelia sa správnou žalobou doručenou 19. novembra 2021 Krajskému súdu v Nitre domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrení žalovaného, ktorými zrušil trvalý pobyt sťažovateľov podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to na návrh vlastníčky špecifikovanej nehnuteľnosti – domu (ďalšej účastníčky). Sťažovatelia navrhli priznať odkladný účinok žalobe.

plnomocenstvo 11. januára 2022 „bez konverzie.“. Uznesením z 24. januára 2022 krajský súd vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov v označení napadnutých opatrení a na ich predloženie. Uznesením z 8. februára 2022 krajský súd pribral do konania ďalšiu účastníčku. Sťažovatelia predložili 17. februára 2022 napadnuté opatrenia. Ďalšia účastníčka predložila 25. februára 2022 plnomocenstvo a vyjadrenie k žalobe. Uznesením z 28. februára 2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a na predloženie administratívneho spisu. Žalovaný reagoval na danú výzvu 8. apríla 2022. Vyjadrenie žalovaného zaslal krajský súd 12. apríla 2022 sťažovateľom a ďalšej účastníčke konania. Ďalšia účastníčka zaslala svoje vyjadrenie 19. apríla 2022. Pokynom predsedu krajského súdu bola 21. apríla 2022 vec zapísaná do iného súdneho oddelenia a bola jej pridelená nová spisová značka.

V rámci prechodu výkonu súdnictva prešla predmetná vec 1. júna 2023 správnemu súdu. Zákonnej sudkyni bola predmetná vec pridelená 22. júna 2025 s tým, že správny súd 3. októbra 2025 vyzval sťažovateľov na predloženie plnomocenstva s osvedčovacou doložkou. Dňa 3. októbra 2025 doručil sťažovateľom a žalovanému vyjadrenia. Sťažovatelia predložili 29. októbra 2025 plnomocenstvo s konverziou. Správny súd nariadil 14. mája 2026 pojednávanie na 10. september 2026.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

22. Konanie v predmetnej veci začalo 19. novembra 2021, aktuálne teda napadnuté konanie trvá približne 4 roky a 6 mesiacov. Z prehľadu napadnutého konania možno konštatovať, že v priebehu roka 2022 ešte krajský súd vykonal písomnú časť konania a riešil viaceré procesné otázky (súdny poplatok, plnomocenstvo, náležitosti žaloby, pribratie ďalšej účastníčky, rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe). Následne od decembra 2022 bol krajský súd nečinný až do momentu prechodu výkonu súdnictva na správny súd 1. júna 2023. Následne však správny súd bol v danej veci nečinný až do októbra 2025, t. j. v rozsahu 2 rokov a 3 mesiacov.

23. Pokiaľ ide o odkaz správneho súdu na veľké množstvo pridelených vecí, na nedostatok sudcov na správnom súde, ktorý možno vnímať ako obranu správneho súdu, ústavný súd uvedenú situáciu síce vníma a chápe, ale súčasne poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd.

Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských štátoch, aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci v primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo proti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A, č. 206-C, bod 17; Cappello proti Taliansku, rozhodnutie z 27. 2. 1992, séria A, č. 230-F, bod 17; sťažnosť vo veci Bieliński proti Poľsku, č. 48762/19, rozhodnutie z 21. 7. 2022, bod 46).

v Bratislave. Z uvedeného dôvodu sa výroky tohto nálezu vzťahujú výlučne na Správny súd v Bratislave, ktorý je zároveň označený ako porušovateľ špecifikovaných práv sťažovateľov, hoci ide o posudzovanie obdobia, keď konal ešte aj Krajský súd v Nitre.

konaní. Postupom správneho súdu (a najmä jeho predchodcu) tak bolo v napadnutom konaní porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

VI. Trovy konania

32. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) v sume 1 989,79 eur (bod 4 výroku tohto nálezu). 33. V súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky). Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní štyroch účastníkov konania, základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky (I. ÚS 417/2010, I. ÚS 64/2011, II. ÚS 25/2011, III. ÚS 354/2010, IV. ÚS 62/2011, I. ÚS 525/2024). 34. Ústavný súd priznal odmenu 1 586 eur (396,50 eur × 2 × 4/2). Rovnako tak priznal náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 31,72 eur [2 × 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky)], čo spolu predstavuje sumu 1 617,72 eur. Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľov zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože právna zástupkyňa sťažovateľov je platiteľom tejto nepriamej dane (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty). Pri určení výšky jej sadzby 23 % postupoval podľa § 27 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinného ku dňu vzniku daňovej povinnosti a vypočítanú náhradu trov sťažovateľov zvýšil o sumu 372,07 eur. 35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je správny súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.