I. ÚS 280/2016
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.280.2016.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Marianna Mochnáčová
- IČS
- 2957/2016
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 280/2016-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 249/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 249/2014.
Zo sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľ... podal... 29.04.2014 návrh na vykonanie exekúcie... ako oprávnený proti povinnému - ... v súvislosti s výkonom rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky z titulu zmeškaného výživného na mal. deti a bežného výživného na mal. deti, toto konanie je vedené u exekútora pod č. EX 346/2014 a na Okresnom súde v Piešťanoch pod č. 14Er/249/20I4... 05.06.2014... bol podaný návrh upravený v súvislosti s vyčíslením zmeškaného výživného. ... 10.07.2014 zo strany exekútora bolo vydané Upovedomenie povinného a oprávneného o začatí exekúcie... 01.10.2014 zo strany OS v Piešťanoch bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená výzva na vyjadrenie k podaným námietkam... 09.10.2014 právny zástupca sťažovateľa zaslal konajúcemu súdu vyjadrenie zo dňa 08.10.2014 k podaným námietkam. Od tohto momentu t.j. 09.10.2014 zo strany konajúceho súdu v uvedenej veci neboli vykonané žiadne procesné úkony, do dnešného dňa konajúci súd nerozhodol o námietkach podaných povinným. ... 10.02.2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanom konajúcemu súdu... 01.03.2016 zo strany konajúceho súdu bolo písomne oznámené sťažovateľovi, že jeho sťažnosť je opodstatnená a za vzniknuté prieťahy sa predsedníčka súdu ospravedlňuje. ... vyššie popísaným konaním resp. nekonaním Okresného súdu v Piešťanoch došlo a dochádza k porušovaniu základných práv sťažovateľa a to ústavného práva podľa čl. 48 odst. 2... Konajúci súd od momentu zaslania vyjadrenia zo strany právneho zástupcu oprávneného t.j. dňa 09.10.2014 žiadnym spôsobom nekonal v prospech oprávneného čo je viac ako16 mesiacov. V konaní vedenom pod č. 14Er/249/2014 ide o neplatenie súdom stanoveného výživného zo strany povinného na maloleté deti, ktorých starostlivosť a výživu musí matka-sťažovateľka poskytovať každý deň. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd nekonal a nekoná, nemôže ani exekútor vykonávať výkon rozhodnutia na peňažné plnenie, ktoré má byť určené na výživu maloletých deti. ... Stav právnej a faktickej neistoty, ktorá pretrváva viac ako 16 mesiacov, je pre sťažovateľa ťažký vzhľadom k tomu, že všetky potreby maloletých detí musia byť zabezpečené a on ich musí zabezpečovať sám.
Sťažovateľ požaduje finančné zadosťučinenie priznať vo výške 6.000,00 EUR, čo je podľa jeho názoru primeraná náhrada a to s ohľadom na spomínanú dĺžku predmetného súdneho konania a to ako z hľadiska trvania samotného poruchového stavu, tak i rozhodovacej praxe ÚS SR.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol: „1. Základné právo p. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er/249/2014, porušené bolo. 2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er/249/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť p. ... trovy konania v sume 363,80 EUR na účet advokáta Ivety Orlíkovej... v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 249/2014. K namietanému porušeniu označeného základného práva mal dôjsť tým, že okresný súd v období od 9. októbra 2014 vo veci nekonal.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 14 Er 249/2014 zistil, že vyjadrenie sťažovateľky k námietkam povinného bolo doručené okresnému súdu 13. októbra 2014. Okresný súd výzvou zo 14. mája 2015 žiadal súdnu exekútorku, aby sa spoločne s právnym zástupcom povinného vyjadrila k vyjadreniu sťažovateľky. Na túto výzvu súdna exekútorka nereagovala, ale podaním z 1. júna 2015 žiadala o doručenie rozhodnutia o námietkach. Vzhľadom na to, že súdna exekútorka na výzvu okresného súdu zo 14. mája 2014 nereagovala, okresný súd výzvou zo 16. decembra 2015 žiadal právneho zástupcu povinného, aby sa vyjadril k podaniu sťažovateľky z 13. októbra 2015. Právny zástupca povinného na túto výzvu okresného súdu nereagoval, preto jeho vyjadrenie urgoval okresný súd výzvou z 1. februára 2016. Vzhľadom na to, že právny zástupca povinného ani na ďalšiu výzvu okresného súdu z 1. februára 2016 nereagoval, okresný súd ho opätovne výzvou z 2. marca 2016 vyzval na zaslanie vyjadrenia pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že tvrdenia sťažovateľky o tom, že okresný súd od 9. októbra 2014 nevykonal žiadne procesné úkony, sa nezakladajú na pravde. Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu zistil obdobia nečinnosti, a to v čase od 13. októbra 2014 do 14. mája 2015 a od júna 2015 do 16. decembra 2015.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že od 16. decembra 2015 koná okresný súd vo veci sťažovateľky plynule, pričom v prípade sťažovateľky využitie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju judikatúru, podľa ktorej ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04), a tiež na skutočnosť, že pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), resp. ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Ústavný súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že hoci celková doba konania vo veci sťažovateľky nie je uspokojivá (od doručenia námietok povinného 22. augusta 2014 do podania sťažnosti ústavnému súdu 21. marca 2016 uplynulo obdobie 19 mesiacov), je možné ju s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu ešte považovať za ústavne akceptovateľnú. Preto podľa názoru ústavného súdu nemožno kvalifikovať postup okresného súdu v posudzovanom období ako taký, ktorý by mohol spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd v závere uvádza, že opakovaná nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto nie je vylúčené, aby sa sťažovateľka v budúcnosti na ústavný súd opakovane so sťažnosťou na prieťahy v konaní obrátila.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2016