I. ÚS 296/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 296/2026-23 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA- 2S/303/2022 takto

rozhodol:

1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/303/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-2S/303/2022 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhuje prikázať správnemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a prijať účinné opatrenia smerujúce k jeho urýchlenému skončeniu. Zároveň navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie 3 500 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 296/2026-16 z 20. mája 2026 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu. 3. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyjadrenia správneho súdu vyplýva, že sťažovateľ podal v novembri 2022 na Krajskom súde v Bratislave správnu žalobu (spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku) proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2022/146051/CUJ z 8. novembra 2022. Krajský súd vyzval žalobcu na úhradu súdneho poplatku v marci 2023. Dňa 28. marca 2023 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej správnej žalobe. O návrhu na priznanie odkladného účinku bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu č. k. 2S/303/2022-59 z 15. mája 2023 tak, že ho zamietol. Následne boli vykonané procesné úkony súvisiace s výzvami na vyjadrenia a doručovaním vyjadrení účastníkov konania (výzva na repliku – máj 2023, dupliku – november 2023 a február 2025 – doručovanie vyjadrenia). Od 1. júna 2023 vo veci koná správny súd. Sťažovateľ podal správnemu súdu sťažnosť z 24. marca 2026, v ktorej namietal prieťahy v napadnutom konaní, a ktorú správny súd vybavil upovedomením o vybavení sťažnosti zo 7. apríla 2026 tak, že ju uznal za dôvodnú z dôvodu personálnej poddimenzovanosti správneho súdu. Správny súd následne vo veci vydal uznesenie o pribratí ďalších účastníkov konania z 13. mája 2026. Dosiaľ nebolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté.

5. Správny súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu 5. júna 2026, v ktorom mu predložil chronologický prehľad procesných úkonov dosiaľ vykonaných v napadnutom konaní. Predsedníčka súdu sa stotožnila s vyjadrením sudkyne spravodajkyne, že jednotlivé veci sú v dotknutom senáte vybavované podľa poradia ich nápadu s výnimkou vecí, ktoré sa vybavujú obligatórne prednostne (aktuálne ide o obdobie 2016 až 2021). Práve z dôvodu množstva starších vecí sa napadnuté konanie nedostalo do poradia jeho vybavovania skôr. Poukázali na to, že od začatia konania nedošlo k pribratiu ďalších účastníkov, ktorí boli účastníkmi v administratívnom konaní a súd s nimi nekonal, v dôsledku čoho bolo 13. mája 2026 prijaté

uznesenie

o pribratí ďalších účastníkov konania a v aktuálnej dobe prebieha jeho doručovanie. Následne majú byť vykonané procesné úkony podľa § 106 Správneho súdneho poriadku tak, aby vo veci mohlo byť bezodkladne nariadené pojednávanie. 6. Správny súd akcentoval jeho personálnu poddimenzovanosť, ktorá má podľa jeho názoru zásadný vplyv na rýchlosť konania, ako aj množstvo nerozhodnutých vecí, ktoré prevzal k 1. júnu 2023 zo správnych kolégií Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7. Vzhľadom na obsah vyjadrenia správneho súdu ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k predmetnému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (IV. ÚS 187/07).

Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť, skutkový stav veci je v podstate ustálený už v administratívnom konaní, pretože správny súd v zásade vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 Správneho súdneho poriadku, IV. ÚS 387/2025, I. ÚS 410/2025). Na právnu či faktickú zložitosť nepoukázal ani samotný správny súd vo vyjadrení. 14. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sa sťažovateľa v jeho priebehu. Ústavný súd ho nevyhodnotil ako také, ktoré by spôsobilo predĺženie trvania napadnutého konania. Práve naopak, reagoval na výzvy súdu a vyvinul procesnú aktivitu, keď podal sťažnosť na postup správneho súdu, ktorá bola napokon aj vyhodnotená ako dôvodná.

Napriek prvotnému konaniu krajského súdu spočívajúcemu vo vykonávaní procesných úkonov súvisiacich s doručovaním žaloby a vyjadrení účastníkov konania, ako aj v rozhodnutí o návrhu na priznanie odkladného účinku, bol následný postup správneho súdu (po pridelení mu veci na základe nového usporiadania súdov s účinnosťou od 1. júna 2023) od novembra 2023, keď zasielal výzvu na dupliku, poznačený obdobiami

16. Pokiaľ správny súd dôvodí personálnou poddimenzovanosťou, ústavný súd rozumie predostretej argumentácii o jeho enormnej zaťaženosti a aj existencii hranice ľudských možností pri vynaložení maximálneho úsilia pri vybavovaní agendy, avšak ako je už notoricky známe z jeho judikatúry, systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripísať na ťarchu strán v súdnom konaní (m. m. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, I. ÚS 20/2021),

nálezu). 18. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na to, že vec sťažovateľa nie je dosiaľ právoplatne rozhodnutá (napriek aktuálne vykonávaným procesným úkonom, pozn.) prikázal správnemu súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

V. Trovy konania

20. Náhradu trov konania pred ústavným súdom ústavný súd sťažovateľovi priznal tak, ako si ju uplatnil (bod 4 výroku nálezu), vychádzajúc z § 73 zákona o ústavnom súde, ktorý nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako to je v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesov (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie), čím ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 357/2021, I. ÚS 418/2022, I. ÚS 442/2023). 21. Po preskúmaní uplatnenej výšky trov v zmysle advokátskej tarify [vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)] zistil, že výška náhrady trov, ktorú si sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca sám vyčíslil sumou 1014,40 eur, neprekračuje príslušnú tarifnú odmenu, keď základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje sumu 396,50 eur a režijný paušál za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 15,86 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby predstavuje 1041,41 eur vrátane 23 % DPH, ktorej je právna zástupkyňa sťažovateľa platiteľom. Priznaná suma náhrady trov tak nie je ani v rozpore (v zmysle jej prekročenia) s vyhláškou. 22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je správny súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.