I. ÚS 298/2026

1. Postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cob/34/2021 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cob/13/2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cob/13/2025 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré s ú jej Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Bratislave p o v i n n é zaplatiť každý po 500 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľke trovy konania 507,20 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

1. Uznesením č. k. I. ÚS 298/2026-18 z 20. mája 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú mu 27. februára 2026 v znení jej doplnenia z 3. marca 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn. 15Cob/49/2019, sp. zn. 15Cob/66/2020 a sp. zn. 15Cob/34/2021 a proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cob/13/2025 (ďalej spolu aj „krajské súdy“ alebo „odvolacie súdy“ a tiež ďalej aj „napadnuté konania“). Žiada tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie 2 500 eur od Krajského súdu v Nitre a 500 eur od Krajského súdu v Bratislave a náhradu trov konania pred ústavným súdom 1 014,40 eur. Doplneným podaním doručeným ústavnému súdu 3. marca 2026 žiada prikázať krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. 2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a ostatného spisového materiálu vrátane obsahu spisu ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 81/2026 vyplýva, že 7. septembra 2017 bola na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) proti sťažovateľke podaná žaloba o zaplatenie 4 315,21 eur z titulu náhrady škody; konanie bolo vedené pod sp. zn. 23Cb/89/2017. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/89/2017-127 z 10. septembra 2018, ktorým žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob/49/2019-150 z 31. januára 2020 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci okresný súd rozsudkom č. k. 23Cb/89/2017-173 zo 17. septembra 2020 žalobu opätovne zamietol a sťažovateľke priznal plnú náhradu trov konania. Po predložení veci Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne bol prípisom z 15. decembra 2020 spis vrátený súdu prvej inštancie na vydanie opravného uznesenia (z dôvodu chýbajúceho údaja IČO právnych zástupcov sporových strán v záhlaví rozsudku, pozn.). Po novom predložení veci Krajský súd v Nitre priebežne nariaďoval a rušil termíny pojednávaní (6. december 2022, 7. február 2023, 31. január 2023, 14. marec 2023), napokon sa uskutočnilo len jedno pojednávanie 18. apríla 2023. Rozsudkom č. k. 15Cob/34/2021-383 z 9. mája 2023 napokon Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok zmenil a sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalobkyni 4 315,21 eur a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na dovolanie sťažovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 1Obdo/61/2023 zo 16. decembra 2024 rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov (body 42 a 43 zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu) a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie v dôsledku tzv. súdnej mapy, ktorý vo veci ďalej koná pod sp. zn. 5Cob/13/2025.

II. Argumentácia sťažovateľky

5. Znova reprízujúc početnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k problematike zbytočných prieťahov v súdnom konaní, sťažovateľka upriamuje pozornosť na to, že z celkovej dĺžky vedenia súdneho sporu 9 rokov predstavujú prieťahy v postupe krajských súdov takmer 6 rokov. Vec nie je podľa jej názoru právne a skutkovo zložitá, lebo rozhodovanie o nároku na náhradu škody patrí medzi štandardnú agendu všeobecných súdov. Sťažovateľka svojím správaním k prieťahom v konaní neprispela, hoci na jej žiadosť bolo odročené jedno pojednávanie 31. januára 2023. Zbytočné prieťahy v napadnutých konaniach boli zapríčinené postupom odvolacieho súdu, ktorý po prvom predložení veci (sp. zn. 15Cob/49/2019) rozhodol o podanom odvolaní síce v primeranom čase, ale jeho závery vyplývajúce z odôvodnenia uznesenia sťažovateľka považuje za nič nehovoriace. Pri druhom predložení veci (sp. zn. 15Cob/66/2020) bola táto prípisom vrátená na opravu záhlavia rozsudku súdu prvej inštancie, čo sťažovateľka považuje za nesprávny postup. Po treťom predložení veci (sp. zn. 15Cob/34/2021) odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní viac ako po dvoch rokoch. Celé odvolacie konanie je tak nepretržite poznačené striedajúcimi sa obdobiami nečinnosti a nesústredenej činnosti súdov druhej inštancie.

III. Vyjadrenie krajských súdov

III.1. Vyjadrenie Krajského súdu v Nitre:

III.2. Vyjadrenie Krajského súdu v Bratislave: 11. Krajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/174/2026 z 21. mája 2026 obsahujúcom aj vyjadrenie predsedníčky senátu taktiež nepovažoval ústavnú sťažnosť za dôvodnú vzhľadom na dĺžku konania vedeného odvolacím súdom (16 mesiacov) a na nevyužitie sťažnosti predsedovi súdu. 12. Predsedníčka senátu Mgr. et Mgr. Miriam Plavčáková uviedla, že vec došlú krajskému súdu v Bratislave 24. januára 2025 momentálne študuje na účel stanovenia ďalšieho postupu vo veci (či možno vo veci nariadiť verejné vyhlásenie rozsudku, alebo či je možné rozhodnúť ju bez nariadenia pojednávania, alebo či je potrebné nariadiť pojednávanie), a to i vzhľadom na to, že vec už raz bola odvolacím súdom rozhodnutá (Krajským súdom v Nitre), pričom rozhodnutie odvolacieho súdu bolo na základe podaného dovolania zrušené okrem iného aj preto, že nebol dodržaný postup podľa § 382 CSP. Stanovenie ďalšieho postupu zahŕňa aj vyhodnotenie toho, či je v danom prípade opodstatnený postup podľa skôr označeného zákonného ustanovenia. Po vyhodnotení týchto otázok predpokladá termín rozhodnutia v najbližších mesiacoch. Poukázala tiež na zvýšený počet vecí v jej senáte, pričom ich prevažná časť bola tvorená postúpenými vecami z iných odvolacích súdov. Bola toho názoru, že senát 5Cob sa v namietanej veci neodôvodnenej nečinnosti nedopustil. 13. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenia krajských súdov sťažovateľke na repliku, keďže jednotlivé úkony a časové údaje sú sťažovateľke známe, sú aj objektívne overiteľné z obsahu príslušných súdnych spisov, resp. zberných spisov a zásadne neovplyvnili rozhodnutie ústavného súdu v jeho esenciálnej časti a tento potenciál by nemala ani prípadná replika.

14. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021). K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (napr. I. ÚS 32/2025, II. ÚS 10/2025, IV. ÚS 37/2025).

V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). 18. Ústavný súd zohľadňuje aj rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66). 19.

V správaní sťažovateľky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by vplývali na dĺžku konania. Povaha veci z hľadiska jej významu pre sťažovateľku si nevyžaduje osobitný, resp. výnimočný prístup súdu z hľadiska rýchlosti jeho rozhodovania. Pre sťažovateľku ako dlžníčku má výsledok konania nepochybne význam, avšak s ohľadom na predmet sporu a výšku požadovaného plnenia nejde o typ konania obzvlášť zasahujúci do jej sféry ako právnickej osoby, či už podnikateľskej, alebo majetkovej. 21. Čo sa týka samotného postupu krajských súdov, vo vzťahu k prvým dvom napadnutým konaniam Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 15Cob/49/2019 a sp. zn. 15Cob/66/2020) ústavný súd zotrváva na dôvodoch svojho uznesenia č. k. I. ÚS 81/2026-21 z 12. februára 2026 (body 14 a 15 odôvodnenia tohto uznesenia). Svoj postoj prehodnotil len vo vzťahu k odvolaciemu konaniu sp. zn. 15Cob/34/2021. Toto konanie prebiehalo na Krajskom súde v Nitre od 21. marca 2021 a bolo v ňom rozhodnuté rozsudkom 9. mája 2023. Doba vyše dvoch rokov trvania tohto konania by sama

22. Krajskému súdu v Bratislave, ktorý pokračuje v odvolacom konaní, bola vec doručená 24. januára 2025 v dôsledku tzv. súdnej mapy a tento podľa vyjadrenia sudkyne spravodajkyne vec študuje a termín rozhodnutia predpokladá v treťom štvrťroku 2026.

Vo vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave treba uviesť, že jeho konanie trvá viac ako jeden rok, čo sa síce javí ako doba nie neprimeraná (k tomu aj bod 18 odôvodnenia tohto nálezu a tiež napr. rozsudok ESĽP z 20. 6. 2006 vo veci Obluk proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 69484/01), keby konanie v danej veci netrvalo od roku 2017 a konania na odvolacích súdoch od roku 2019.

25. Podľa názoru ústavného súdu teda Krajský súd v Nitre napadnutým konaním sp. zn. 15Cob/34/2021 a Krajský súd v Bratislave napadnutým konaním sp. zn. 5Cob/13/2025 porušili namietané práva sťažovateľky (bod 1 výroku tohto nálezu). Vo vzťahu k napadnutým konaniam Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/49/2019 a sp. zn. 15Co/66/2020 z dôvodov uvedených v bode 21 prvej vete odôvodnenia tohto nálezu ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie

27. Pretože v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté odvolacie konanie nie je právoplatne skončené a Krajským súdom v Bratislave ani rozhodnuté, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v celkovej sume 507,20 eur (bod 4 výroku tohto nálezu), čo je polovica ňou požadovanej sumy 1 014,40 eur, keď zohľadnil, že sťažovateľka odôvodnenie svojej druhej ústavnej sťažnosti prakticky iba prevzala zo svojej pôvodnej ústavnej sťažnosti, keď i samotné doplnenie bolo veľmi strohé, a nie na takej úrovni, ktorú zákon o ústavnom súde pre dôvody ústavnej sťažnosti vyžaduje [k tomu napr. I. ÚS 18/2021(ZoÚS 69/2021) či I. ÚS 532/2024 (ZNaU 35/2024)]. 32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 je 396,50 eur a sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 15,86 eur, čo spolu predstavuje sumu 2 x 824,72 eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) zvýšenú o daň z pridanej hodnoty, ktorej je právny zástupca sťažovateľa platiteľom (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty), o sumu 189,68 eur, z čoho jedna polovica predstavuje 507,20 eur.

33. Na tomto mieste ústavný súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 73 zákona o ústavnom súde účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch môže (ii) podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby ich úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu. Zákon o ústavnom súde tak nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 357/2021, I. ÚS 418/2022).