I. ÚS 300/2015
ECLI:SK:USSR:2015:1.US.300.2015.2
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Milan Ľalík
- IČS
- 5516/2015
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 300/201529
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Badovou, Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednenie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02 v období od 14. decembra 2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02 p r i k a z u j e k o n a ť vo veci bez zbytočných prieťahov. 3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e jej Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Márie Badovej, Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 300/201520 z 1. júla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 419/02 sa (ďalej len „pôvodný žalobca“) žalobou domáhal voči spoluvlastníkovi vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (pozemku), pričom uznesením okresného súdu zo 14. decembra 2012 o zmene účastníkov konania na procesnej strane žalobcu sťažovateľka vstúpila do tohto konania ako žalobkyňa namiesto pôvodného žalobcu z dôvodu predaja podielu na tejto nehnuteľnosti pôvodným žalobcom do podielového spoluvlastníctva sťažovateľky v priebehu sporu. Podľa sťažovateľky okresný súd koná v jej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Právo ... trvalé bytom , priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod č. k. l2 C 419/2002, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov ako i právo na spravodlivý súdny proces boli porušené. sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 15.000 EUR (slovom: pätnásťtisíc EUR), ktoré je odporca Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľke v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného súdu SR. Okresný súd Čadca je povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne..., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. Spr 874/15 z 3. júna 2015 a k vhodnosti ústneho pojednávania aj doplňujúcim listom sp. zn. Spr 1485/15 z 18. augusta 2015 a právna zástupkyňa sťažovateľky listom zo 17. augusta 2015.
4.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 3. júna 2015 okrem prehľadu procesných úkonov v danej veci tiež uviedol: „V súčasnej dobe je konajúcou sudkyňou ., ktorá vo veci koná plynulo a bez prieťahov... Dňa 9. apríla 2009 Ústavný súd SR vydal v danej veci Nález č. k. IV. ÚS 10/0926, ktorým rozhodol, že základné právo právneho predchodcu (pôvodného navrhovateľa) sťažovateľky porušené bolo a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000, €. Na základe Nálezu ÚS SR bol v danej veci predsedom súdu nariadený dohľad. Po vydaní tohto nálezu, mám za to, že súd, aj keď ku dňu podania ústavnej sťažnosti konanie nie je právoplatne skončené, konal vo veci bez zbytočných prieťahov. Súd konal a vysporiadal sa všetkými procesnými návrhmi zo strany účastníkov konania, ustálením okruhu účastníkov konania, ako aj podanými odvolaniami. V tomto smere bolo konané v súčinnosti s účastníkmi konania a v lehotách, ktoré nemožno považovať za zbytočné prieťahy. Konanie od doručenia nálezu nevykazuje znaky dlhodobej nečinnosti súdu.“
V doplňujúcom liste z 18. augusta 2015 podpredseda okresného súdu uviedol: „... netrvám na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.“
4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu, ako aj k vhodnosti ústneho pojednávania uviedla: „... na doplnenie mnou uvádzaných skutočností... nechcem už nič nové uviesť, v celom rozsahu na jej dôvodoch zotrvám a sa ich pridržiavam. ... ... súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods.
1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
6. V súvislosti s napádaným postupom okresného súdu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka do napadnutého konania vedeného pod sp. zn. 12 C 419/02 vstúpila až po právoplatnosti uznesenia zo 14. decembra 2012 v dôsledku singulárnej sukcesie (t. j. zmena účastníka konania v dôsledku predaja spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti v priebehu sporu pôvodným žalobcom sťažovateľke ako novej žalobkyni, pozn.).
7. Podľa judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 209/03, III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06, IV. ÚS 288/2010, I. ÚS 163/2011, II. ÚS 46/2012, III. ÚS 161/2013, I. ÚS 50/2014) v prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie ústavný súd skúma možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru iba v období, počas ktorého bol sťažovateľ(ka) účastníkom posudzovaného konania, pričom však prihliada na deň začatia konania na príslušnom súde, ako aj na dobu, ktorá uplynula od okamihu, keď sa sťažovateľ(ka) stal(a) účastníkom posudzovaného konania (III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06, III. ÚS 161/2013).
8. Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska sťažovateľkou namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru mohol posúdiť postup okresného súdu len v tej jeho časti, ktorá nasledovala po 14. decembri 2012, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou napadnutého konania. A contrario ústavný súd nepodrobil preskúmaniu tú časť konania, ktorá sa týkala právneho predchodcu sťažovateľky, pretože v tom čase nedochádzalo/nemohlo dochádzať k porušovaniu základných práv sťažovateľky (m. m. I. ÚS 163/2011).
9. Z listu podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr 874/15 z 3. júna 2015 ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 419/02 v období po 14. decembri 2012, keď sa sťažovateľka v dôsledku zmeny účastníkov konania stala účastníčkou konania, a teda od tej doby mohlo dôjsť k porušeniu jej základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov: 14. december 2012 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene účastníka konania na strane žalobcu, súčasne ďalším uznesením okresný súd pripustil zmenu žalobného petitu a súčasne uznesením tiež uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za ním skôr podané odvolanie proti rozsudku, 31. január 2013 – žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o poplatkovej
povinnosti, 13. február 2013 – spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), 3. apríl 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu s rozhodnutím krajského súdu, ktorý uznesenie okresného súdu o poplatkovej povinnosti uloženej žalovanému zrušil, 21. jún 2013 – okresný súd žiadal správu od Obecného úradu Dolný Vadičov, 26. jún 2013 – okresný súd uznesením opätovne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, 17. júl 2013 – od Obecného úradu Dolný Vadičov bola doručená správa a tiež odvolanie žalovaného proti uzneseniu z 26. júna 2013, 27. august 2013 – spis bol predložený krajskému súdu, 17. október 2013 – spis bol vrátený okresnému súdu s rozhodnutím okresného súdu o potvrdení uznesenia okresného súdu, 18. november 2013 – okresný súd žiadal správu od Obecného úradu Dolný
Vadičov, 5. december 2013 – okresnému súdu bola doručená vyžiadaná správa, 30. december 2013 – okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania, aby sa vyjadrili k predmetu sporu vzhľadom na pripustenú zmenu žalobného petitu, 16. január 2014 – vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky, 28. január 2014 – okresný súd žiadal správy od Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“) a od realitných kancelárií a , 21. február 2014 – dopytovaný okresný úrad žiadal konkretizovať spisovú značku
ROEP, 7. marec 2014 – okresný súd spresnil svoju žiadosť pre okresný úrad a tiež urgoval odpoveď od , 17. marec 2014 – dopytovaný okresný úrad oznámil, že žiadaný správny spis bol skartovaný, 16. apríl 2014 – skutočnosť o skartácii bola oznámená právnemu zástupcovi sťažovateľky,
16. máj 2014 – okresný súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie, 13. jún 2014 – spis bol zaslaný ustanovenej súdnej znalkyni, 27. jún 2014 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok, 30. jún 2014 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom, 18. júl 2014 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k znaleckému posudku, 30. júl 2014 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom a tiež mu bola doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorú okresný súd predĺžil o 30 dní, 10. september 2014 – okresný sú urgoval vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku, 24. september 2014 – právny zástupca žalovaného oznámil, že k znaleckému posudku sa vyjadrí po doručení pokynu od žalovaného, 26. september 2014 – okresný súd predĺžil žalovanému lehotu na vyjadrenie o 30 dní, 29. október 2014 – okresný sú urgoval vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku,
5. november 2014 – žalovaný oznámil, že svoje spoluvlastnícke podiely na spornej nehnuteľnosti predal, 14. november 2014 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril k ďalšiemu procesnému postupu, 12. december 2014 – právny zástupca sťažovateľky navrhol, aby okresný súd pokračoval v konaní „.
. . na základe univerzálnej sukcesie s novým vlastníkom. . .“, 18. december 2014 – na návrh právneho zástupcu sťažovateľky okresný súd vyžiadal od Katastrálneho odboru Kysucké Nové Mesto súvisiaci správny spis, 20. január 2015 – okresnému súdu bol doručený vyžiadaný správny spis, 28. január 2015 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky zo správneho spisu kópiu kúpnej zmluvy z 9. novembra 2011, 11. február 2015 – právny zástupca sťažovateľky upravil žalobný návrh, 24. február 2015 – okresný súd vyzval právného zástupcu sťažovateľky, aby upravil žalobný návrh „.
. . vzhľadom k opätovným zmenám v katastri nehnuteľnosti“, 19. marec 2015 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na zmenu účastníka konania, 16. apríl 2015 – sťažovateľka predložila návrh na vydanie predbežného opatrenia, 21. apríl 2015 – okresný súd rozhodol o zmene účastníka konania a tiež o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
22. apríl 2015 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril „. . . k navrhovanej zmene rozsudočného návrhu“, 11. máj 2015 – žalovaný sa odvolal proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, 29. júl 2015 – okresný súd postúpil spis krajskému súdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 5 Co 377/2015 a rozhodol 31. augusta 2015, pričom po písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia bude spis vrátený okresnému súdu.
III.
10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
12. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktorého predmetom je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nepovažuje za právne ani skutkovo zložité, pričom metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Aj keď v danom prípade by určitý stupeň skutkovej zložitosti mohla signalizovať potreba nariadiť v tejto veci znalecké dokazovanie, toto vzhľadom na dĺžku svojho trvania (od 16. mája 2014 – do 27. júna 2014) nemohlo a ani nijak podstatne neovplyvnilo celkovú dĺžku posudzovaného konania. Zložitosť predmetného konania neuvádzal ani okresný súd.
13. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania, ktorou sa stala v dôsledku singulárnej sukcesie na strane žalobcu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom období od 14. decembra 2012 nezistil v jej správaní žiadnu takú skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k predĺženiu posudzovaného konania.
14. Napokon s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu, pričom dospel k záveru, že v posudzovanom období sa síce v postupe okresného súdu nevyskytujú žiadne obdobia procesného vákua, t. j. obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu, avšak okresný súd aj napriek skutočnosti, že konanie v predmetnej veci začalo už pred takmer 13 rokmi (a to 23. októbra 2002), ako aj napriek tomu, že ústavný súd už aj v minulosti uložil okresnému súdu imperatív v náleze sp. zn. IV. ÚS 10/09 z 9. apríla 2009, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 419/02 postupoval plynulo a bez zbytočných prieťahov, okresný súd naďalej postupoval v danej veci neefektívne. Okresný súd napríklad k zmene žalobného petitu, ktorú pripustil 14. decembra 2012, vyzval účastníkov na vyjadrenie až 30. decembra 2013. Okrem toho takmer celý rok 2013 sa okresný súd zaoberal poplatkovou povinnosťou žalovaného za odvolanie, ktoré podal žalovaný v minulosti a o ktorom už krajský súd rozhodol, pričom pokiaľ ide o meritum veci, okresný súd v tomto roku vykonal iba dva procesné úkony, keď dvakrát (21. júna 2012 a 18. novembra 2013) vyžiadal správu od Obecného úradu Dolný Vadičov. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd za posudzované obdobie (od 14. decembra 2012 do rozhodnutia ústavného súdu, t. j. viac ako 2 a pol roka. pozn.) nevykonal vo veci ani jedno pojednávanie.
15. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na to, že predmetné konanie trvá už takmer 13 rokov (t. j. od začiatku konania 23. októbra 2002 po súčasnosť), nemožno tento postup okresného súdu pri najlepšej vôli kvalifikovať ako primeraný na rozhodnutie o otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
16. V nadväznosti na uvedený výrok v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku uvedenom v bode 2 tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 419/02 bez zbytočných prieťahov.
17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
18. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €, avšak vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä s prihliadnutím na obdobie, kedy sa sťažovateľka stala účastníčkou konania a od kedy mohlo reálne dochádzať k porušeniu jej práv, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané v sume 1500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
19. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
20. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v sume 355,73 € vrátane 20 % DPH (advokátka predložila osvedčenie platiteľa DPH, pozn.).
21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
22. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na úhradu trov v ňou uplatnenej sume za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume
355,73 € vrátane režijného paušálu a vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015