I. ÚS 303/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 303/2016-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ST OMEGA s. r. o., Námestie gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, vedenú pod sp. zn. Rvp 1958/2016, a sťažnosť spoločnosti SLOVDACH, s. r. o, Popradská 23, Stará Ľubovňa, vedenú pod sp. zn. Rvp 1970/2016, zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 1/2015-497 z 8. januára 2016 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1958/2016 a sp. zn. Rvp 1970/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1958/2016.

2. Sťažnosti spoločností ST OMEGA s. r. o. a SLOVDACH s. r. o. p r i j í m a na ďalšie konanie.

3. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky zhodne uviedli, že okresný súd uznesením z 28. apríla 2015 rozhodol tak, že začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Uznesením z 10. júna 2015 však okresný súd rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie. Na odvolanie dlžníka Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2 CoKR 28/2015-429 z 1. októbra 2015 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,povoľujúce

uznesenie

krajského súdu“) zmenil toto uznesenie okresného súdu tak, že povolil reštrukturalizačné konanie dlžníka. Povoľujúce uznesenie krajského súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 22. októbra 2015. Keďže však povoľujúce uznesenie krajského súdu nemalo zákonné náležitosti uznesenia o povolení reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), krajský súd vydal 6. novembra 2015 dopĺňacie uznesenie, ktorým ustanovil do funkcie správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, uložil správcovi povinnosť informovať o povolení reštrukturalizácie dlžníka známych veriteľov, určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu, a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok. Dopĺňacie uznesenie krajského súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. novembra 2015.

4. Keďže vzhľadom na existenciu dvoch uznesení krajského súdu (povoľujúce a dopĺňacie) bolo sporné, od ktorého momentu plynie veriteľom lehota na prihlasovanie pohľadávok, okresný súd uznesením z 23. decembra 2015 na návrh správcu rozhodol, že na prihlášky viacerých veriteľov (vrátane sťažovateľky 2) doručené správcovi 26. novembra 2015, resp. 7. decembra 2015 sa prihliada. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že na prihlášky veriteľov má byť aplikovaná lehota 30 dní od zverejnenia dopĺňacieho uznesenia krajského súdu (od 16. novembra 2015). Toto uznesenie okresného súdu však bolo v Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016, pričom ešte 29. decembra 2015 sa konala už spomenutá schôdza veriteľov, ktorá na návrh jedného z veriteľov prijala uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz [§ 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].

6. Jadro sťažnostných námietok možno zhrnúť takto: - krajský súd zmätočne povolil reštrukturalizáciu uznesením z 1. októbra 2015, avšak správcu, u ktorého si veritelia mali prihlasovať svoje pohľadávky v 30-dňovej lehote, ustanovil až dopĺňacím uznesením zo 6. novembra 2015, - okresný súd síce uznesením z 23. decembra 2015 rozhodol, že na prihlášky sťažovateľky 2, ako aj ďalších veriteľov sa prihliada, toto uznesenie však bolo v Obchodnom vestníku zverejnené až 4. januára 2016, teda po schôdzi veriteľov, ktorá sa konala 29. decembra 2015 a ktorej výsledkom bolo uznesenie, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, - schôdza veriteľov uskutočnená 29. decembra 2015 sa preto konala predčasne (neboli dodržané zákonné lehoty jej konania), v dôsledku čoho sa jej nemohli zúčastniť veritelia, na ktorých prihlášky sa podľa uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015 malo prihliadať, a - samotný okresný súd akceptoval (inak možný) návrh schôdze veriteľov, aby vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

7. Sťažovateľky následne uvádzajú, že napadnuté uznesenie okresného súdu z 8. januára 2016 je nepreskúmateľné a neodôvodnené, absentuje v ňom vyrovnanie sa s námietkou sťažovateľky 2 doručenej súdu 7. januára 2016, a napokon je ústavne neudržateľné, keďže legalizuje závery schôdze veriteľov, ktorá sa konala v rozpore so zákonom (predčasne), a ktoré favorizujú iba určitú skupinu veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v lehote do 23. novembra 2015, avšak výslovne diskriminujú veriteľov, ktorí si pohľadávky prihlásili síce neskôr, ale v zmysle uznesenia okresného súdu z 23. decembra 2015 sa na tieto prihlášky malo prihliadať. V petite sťažností sťažovateľky navrhujú ústavnému súdu, aby nálezom vyslovil porušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu, toto zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadajú priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

III.

12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu (ods. 3 citovaného ustanovenia).

14. Podania sťažovateliek možno kvalifikovať ako sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. h) a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, tieto sú podané včas, oprávnenou osobou, majú všetky zákonné náležitosti, nie sú neprípustné a na ich prerokovanie má ústavný súd právomoc. Sťažovateľky sú v konaní zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý uviedol dostatok dôvodov namietanej protiústavnosti konaním a uznesením okresného súdu, čím sa ústavnému súdu otvára možnosť meritórneho prejednania sťažností, v ktorom posúdi, či k porušeniu označených práv u sťažovateliek skutočne objektívne došlo alebo či sa to sťažovateľky len subjektívne domnievajú.