I. ÚS 308/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 308/2015­11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, Hruštiny 602, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 109/2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Návrhom zo dňa 02. 04. 2014, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 04. 04. 2014, sa navrhovateľ proti mne domáha uloženia povinnosti strpieť výkon povinností navrhovateľa v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a umožniť navrhovateľovi vstup na pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere 5427 m2, ktorá sa nachádza v katastrálnom území a je evidovaná Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV v môj prospech, za účelom odstránenia poruchy na distribučnom zariadení navrhovateľa na ňom umiestneného. Súd mi doručil žalobu na vyjadrenie dňa 04. 07. 2014. Podaním zo dňa 11. 07. 2014 som sa k žalobe vyjadril a vyjadrenie som doručil súdu. Keďže súd vo veci nekonal, podal som dňa 30. 03. 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní a nečinnosti OS Žilina, ktorú som adresoval predsedovi Okresného súdu Žilina. Predseda súdu sťažnosť do dnešného dňa nevybavil, hoci uplynula zákonná 30 dňová lehote (§ 65 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.) ani som nebol zo súdu v uvedenej lehote upovedomený o prípadnom predĺžení lehoty na vybavenie mojej sťažnosti. Od podania žaloby uplynul takmer 14 mesiacov. Žalobu mi súd poslal na vyjadrenie až po troch mesiacoch od jej podania. Od môjho vyjadrenia súd vo veci nekoná viac ako desať mesiacov. Z doterajšieho priebehu konania aj z prístupu predsedu súd k mojej sťažnosti je zrejmé, že súd vo veci bezdôvodné nekoná, čím vznikajú prieťahy. Navrhovateľ sa účelovou žalobou vo veci samej domáha práv, ktoré mu podľa môjho názoru neprináležia. Žaloba je povrchná, zakladá sa len na všeobecných tvrdeniach a neobsahuje žiadne rozumné argumenty, na základe ktorých by moje vlastnícke práva mali byť obmedzené. Konanie, ktoré je vo veci samej t.j. žaloba o uloženie povinnosti, ktorou sa žalobca domáha, aby mi súd uložil povinnosť strpieť výkon povinnosti, sa začalo na základe predbežného opatrenia (Uznesenie OS Žilina č. k. 4 C/50/2014), ktoré je vykonateľné od 1. 4. 2014. Od tohto dátumu som obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach, a to až do právoplatného skončenia konania 8 C/109/2014, ktoré je predmetom ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd je viac ako desať mesiacov nečinný, pričom od podania žaloby uplynulo už 14 mesiacov.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní 30. marca 2015, ktorá podľa jeho tvrdenia nebola vybavená v zákonom ustanovenej tridsaťdňovej lehote a v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (28. mája 20145) nemal k dispozícii žiadnu odpoveď predsedu okresného súdu. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní bola vybavená listom sp. zn. 1 SprS 129/2015 z 19. mája 2015, pričom vo svojej odpovedi podpredseda okresného súdu okrem iného uviedol: „Prešetrením Vašej sťažnosti som zistil, že Vaša sťažnosť je dôvodná. Súd v období od doručenia výzvy a poučení nevykonal úkony, ktoré by priamo smerovali k rozhodnutiu a prejednaniu veci. V konaní som nezistil subjektívne prieťahy alebo iné dôvody pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom či iným zamestnancom súdu, ktorí v danej veci rozhodujú. V určitom rozsahu je celková dĺžka konania a nečinnosť zapríčinená aj veľkým zaťažením sudcov a súdnych oddelení značným nápadom, kde súd nie je z objektívnych príčin schopný vybavovať veci bez prieťahov. Vaše konanie bude ďalej sledované a sudca bude upozornený na svoje povinnosti a vyzvaný na ich plnenie tak, aby nedochádzalo k ďalším prieťahom v konaní.“

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci skutočnosti uvádzané sťažovateľom sú dôvodné, ako to vyplýva z odpovede okresného súdu na jeho sťažnosť na prieťahy z 30. marca 2015, na druhej strane je zrejmé, že vzhľadom na celkové trvanie napadnutého konania (14 mesiacov), ako aj samotné tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu v trvaní 10 mesiacov nie je možné postup okresného súdu v napadnutom konaní s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj stabilizovanú judikatúru ústavného súdu kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.