I. ÚS 31/2015
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Milan Ľalík
- IČS
- 10074/2014
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 31/201511
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 10074/2014 – sp. zn. Rvp 10115/2014 a sp. zn. Rvp 11503/2014 – sp. zn. Rvp 11521/2014, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 NcC 306/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 267/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 308/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 283/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 270/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 284/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 276/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 303/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 321/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 305/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 292/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 293/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 278/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 300/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 307/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 309/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 310/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 307/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 312/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 292/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 301/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 278/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 288/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 301/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 281/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 285/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 288/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 290/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 307/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 321/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 309/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 80/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 47/2014 z 13. júna 2014, sp. zn. 8 NcC 23/2014 zo 6. marca 2014, sp. zn. 2 NcC 10/2014 z 10. marca 2014, sp. zn. 6 NcC 22/2014 z 27. marca 2014, sp. zn. 6 NcC 33/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 3 NcC 46/2014 z 5. júna 2014, sp. zn. 3 NcC 23/2014 z 28. februára 2014, sp. zn. 3 NcC 34/2014 z 10. apríla 2014, sp. zn. 6 NcC 25/2014 z 27. marca 2014, sp. zn. 5 NcC 47/2014 z 5. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 53/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 52/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 52/2014 z 23. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 54/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 8 NcC 52/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 2 NcC 52/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 5 NcC 64/2014 z 8. júla 2014, sp. zn. 5 NcC 34/2014 z 29. apríla 2014, sp. zn. 9 NcC 33/2014 z 28. apríla 2014, sp. zn. 4 NcC 61/2014 z 27. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 57/2014 z 27. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 59/2014 z 27. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 53/2014 z 23. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 57/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 3 NcC 56/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 58/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 56/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 2 NcC 54/2014 z 20. júna 2014 a sp. zn. 3 NcC 52/2014 z 13. júna 2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10074/2014 – sp. zn. Rvp 10115/2014 a sp. zn. Rvp 11503/2014 – sp. zn. Rvp 11521/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10074/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., odmieta pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. augusta 2014 a 8. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 306/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 267/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 308/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 283/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 270/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 284/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 276/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 303/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 321/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 305/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 292/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 293/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 278/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 300/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 307/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 309/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 310/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 307/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 312/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 292/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 301/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 278/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 288/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 301/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 281/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 285/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 288/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 290/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 307/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 321/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 309/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 80/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 47/2014 z 13. júna 2014, sp. zn. 8 NcC 23/2014 zo 6. marca 2014, sp. zn. 2 NcC 10/2014 z 10. marca 2014, sp. zn. 6 NcC 22/2014 z 27. marca 2014, sp. zn. 6 NcC 33/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 3 NcC 46/2014 z 5. júna 2014, sp. zn. 3 NcC 23/2014 z 28. februára 2014, sp. zn. 3 NcC 34/2014 z 10. apríla 2014, sp. zn. 6 NcC 25/2014 z 27. marca 2014, sp. zn. 5 NcC 47/2014 z 5. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 53/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 52/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 52/2014 z 23. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 54/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 8 NcC 52/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 2 NcC 52/2014 z 20. júna 2014, sp. zn. 5 NcC 64/2014 z 8. júla 2014, sp. zn. 5 NcC 34/2014 z 29. apríla 2014, sp. zn. 9 NcC 33/2014 z 28. apríla 2014, sp. zn. 4 NcC 61/2014 z 27. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 57/2014 z 27. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 59/2014 z 27. júna 2014, sp. zn. 4 NcC 53/2014 z 23. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 57/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 3 NcC 56/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 58/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 14 NcC 56/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 2 NcC 54/2014 z 20. júna 2014 a sp. zn. 3 NcC 52/2014 z 13. júna 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom.
2. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
6. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B
7. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 10074/2014 – sp. zn. Rvp 10115/2014 a sp. zn. Rvp 11503/2014 – sp. zn. Rvp 11521/2014, týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej argumentácie sťažovateľky k v bode 1 napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2015