I. ÚS 314/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 314/2026-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Solventro s. r. o., 1. mája 109A, Liptovský Mikuláš, IČO 56 514 581, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Kováčom, Štefánikova 7, Nitra, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/43/2025 z 15. januára 2026 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. V konkurze si prihlásil zabezpečené pohľadávky veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „Slovenská sporiteľňa“), a to spolu vo výške 4 883 352,01 eur. Pohľadávky sa v celom rozsahu považujú v zmysle § 32 ods. 16 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) za zistené. 4. Medzi Slovenskou sporiteľňou ako postupcom a sťažovateľkou ako postupníkom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, z ktorej titulu došlo k postúpeniu pohľadávok zakladajúcich Slovenskej sporiteľni postavenie účastníka v konkurze. Doterajší správca vyznačil zmenu aj v zozname pohľadávok. Sťažovateľka sa tak stala účastníkom konkurzného konania úpadcu a je veriteľom zistených zabezpečených pohľadávok spolu vo výške 4 883 352,01 eur. 5. Doterajší správca zvolal v zmysle § 34 ods. 1 ZKR prvú schôdzu veriteľov, ktorá sa konala 10. novembra 2025. Sťažovateľke na tejto patrilo 4 883 352 hlasov. 6. Sťažovateľka na prvej schôdzi veriteľov v zmysle § 36 ods. 2 ZKR navrhla nového správcu LawService Recovery, k. s., Stráž 223, Zvolen, IČO 47 817 003 (ďalej aj „navrhovaný správca“). Schôdza veriteľov tento návrh schválila počtom hlasov 12 588 700, t. j. 57,09 % prítomných veriteľov oprávnených hlasovať. Sťažovateľka hlasovala za prijatie uznesenia. 7. Schôdza veriteľov tak prijala uznesenie č. 4, ktorým sa uzniesla na výmene doterajšieho správcu za navrhovaného správcu. 8. Okresný súd následne uznesením č. k. 9K/6/2025-296 z 18. novembra 2025 návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol. Rozhodnutie okresného súdu bolo zverejnené v insolvenčnom registri 18. novembra 2025. 9. Okresný súd vychádzal najmä z toho, že ide o osobitný režim podľa § 20a zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoS“) a navrhovaný správca nespĺňa osobitné podmienky zápisu do oddielu špeciálnych správcov. Keďže nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, ide o zákonnú prekážku brániacu výkonu jeho funkcie, pre ktorú okresný súd návrh odmietol podľa § 36 ods. 4 ZKR (v znení účinnom do 30. septembra 2025). 10. Sťažovateľka podala v zmysle § 36 ods. 4 ZKR proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie 3. decembra 2025. O odvolaní rozhodol krajský súd ako súd odvolací uznesením sp. zn. 43CoKR/43/2025 z 15. januára 2026, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Podľa sťažovateľky odvolací súd zvolil výklad, ktorý vedie k zúženiu práv veriteľov (práva na prvej schôdzi veriteľov rozhodnúť o výmene správcu) a zároveň bez presvedčivej diferenciácie vytvára výnimku, ktorá v rozhodnom období nebola v zákone výslovne upravená. Konkurzné súdy použili extenzívny výklad pojmu zákonnej prekážky výmeny správcu. Podľa sťažovateľky mala byť uprednostnená vôľa veriteľov pred formalistickou aplikáciou zákona.

Sťažovateľka argumentuje, že právny záver, podľa ktorého v znení účinnom do 30. septembra 2025 nebola zákonnou prekážkou výmeny správcu na základe rozhodnutia schôdze veriteľov skutočnosť, že osoba nového správcu nie je zapísaná v oddiele špeciálnych správcov, potvrdil aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 451/2023 z 3. septembra 2024. Ústavný súd výslovne konštatoval, že zákonodarca v § 36 ZKR veriteľom neurčil, z ktorého oddielu zoznamu správcov majú správcu voliť, a že povinnosť ustanoviť správcu z oddielu špeciálnych správcov sa viaže len na mechanizmus náhodného výberu súdom, nie na rozhodnutie schôdze veriteľov.

17. Režim výmeny správcu, procesné predpoklady hlasovania a taxatívne dôvody, pre ktoré môže súd návrh schôdze odmietnuť, upravuje § 36 ZKR (v znení účinnom do 30. septembra 2025). Ak by mal zákonodarca v úmysle v pôvodných (časovo skorších) konkurzoch obmedziť právo veriteľov zvoliť správcu len na osoby z oddielu špeciálnych správcov, musel by tak urobiť výslovne – buď priamo v § 36 ZKR (rozšírením dôvodov odmietnutia), alebo výslovnou intertemporálnou normou, ktorá by dopad novej právnej úpravy stanovila aj na konania dokončované podľa § 206q ods. 1 ZKR. 18.

19. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie prekročilo hranice ústavne prípustného výkladu tým, že (i) bez výslovnej normatívnej opory rozšírilo pojem zákonná prekážka na situáciu, ktorú zákonodarca výslovne kodifikoval až od 1. októbra 2025, (ii) metodicky prepína intertemporálny režim pôvodného (časovo skoršieho) konkurzu na základe absencie prechodných ustanovení ZoS a (iii) týmto postupom neutralizuje výsledok prvej schôdze veriteľov. Podľa sťažovateľky takýto postup má povahu ústavnoprávneho excesu, a nie iba rozdielneho právneho názoru. 20.

Ak sú prípustné viaceré výklady, odvolací súd mal odôvodniť, prečo uprednostnil ten výklad, ktorý zužuje veriteľské oprávnenia. 21. Sťažovateľka argumentuje aj tým, že odvolací súd neprípustne nahradil text zákona dôvodovou správou, keď uvádza, že ide len o precizovanie právnej úpravy. Zastáva názor, že zákonodarca po novele výslovne doplnil do § 36 ods. 4 ZKR v písmene b) samostatný, nový, výslovne pomenovaný dôvod odmietnutia pre situáciu špeciálneho správcu. Nejde teda o interpretačné spresnenie už existujúcej zákonnej prekážky, ako tvrdí odvolací súd.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 23. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol odmietnutý návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu. 24. Z podstaty sťažnostnej argumentácie vyplýva subjektívna nespokojnosť sťažovateľky s riešením otázky súvisiacej s odmietnutím návrhu prvej schôdze veriteľov na výmenu správcu. Podľa názoru sťažovateľky sa povinnosť ustanoviť správcu z oddielu špeciálnych správcov v danom prípade viaže len na mechanizmus náhodného výberu súdom, nie na rozhodnutie schôdze veriteľov. 25. Ústavný súd uvádza, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04). 26. Predmetom prieskumu teda je, či sa krajský súd odchýlil od prípustného výkladu aplikovaných právnych noriem a pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu s ústavou a dohovorom.

28. Podľa § 206q ods. 1 ZKR konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. 29. Podľa § 36 ods. 4 prvej vety ZKR v znení účinnom do 30. septembra 2025 súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať.

31. Podľa § 36 ods. 4 prvej vety ZKR v znení účinnom od 1. októbra 2025 (na základe zákona č. 240/2025 Z. z.) súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak a) novému správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka, b) ide o konanie, v ktorom sa ustanovuje správca náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom zo správcov zapísaných v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov, a správca schválený schôdzou veriteľov nie je v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov zapísaný, alebo c) neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu

34. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený počas trvania dozornej správy nad úpadcom. Súd preto v súlade s § 165 ods. 2 ZKR ustanovil pri vyhlásení konkurzu do funkcie správcu dozorného správcu, ktorým bola spoločnosť CUBE RECOVERY, k. s. Uvedený správca bol správcom zapísaným v oddiele špeciálnych správcov.

V konaní bolo nutné posúdiť spornú právnu otázku, či aj v prípade návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu musí byť navrhnutá osoba správcu, pokiaľ sú splnené kritériá uvedené v § 20a písm. c) ZoS, zapísaná v oddiele špeciálnych správcov. Zo zoznamu správcov súd zistil, že správca LawService Recovery, k. s., je zapísaný v oddiele správcov pre právnické osoby, ale nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uznesením č. k. 9K/6/2025-296 z 18. novembra 2025 návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

35. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že v súvislosti s pôsobnosťou schôdze veriteľov rozhodovať o výmene správcu § 36 ZKR účinný do 30. septembra 2025, ale ani iné ustanovenie ZKR neupravovali, ktorú osobu môže schôdza veriteľov navrhnúť pri výmene správcu. Určenie osoby, ktorá môže byt ustanovená za správcu, upravoval osobitný zákon, ktorým je ZoS. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny postup súdu prvej inštancie, keď pri posudzovaní a vyhodnocovaní zákonnej prekážky, ktorá by (novému) správcovi bránila vo výkone funkcie, aplikoval právnu normu upravujúcu výkon funkcie správcu, ktorá určuje aj osobu, ktorá môže byť ustanovená do funkcie správcu, a teda aplikoval ZoS. Aj samotná sťažovateľka v odvolaní opakovane konštatovala, že zákonná prekážka musí byť buď výslovne upravená v ZKR alebo ZoS, resp. musí objektívne brániť výkonu funkcie správcu podľa zákona. ZoS v § 7 ods. 4 s účinnosťou od 1. októbra 2025 upravuje, že v konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu

36. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že z výslovného zákonného textu vyplýva požiadavka, že v konaniach podľa § 20a písm. c) možno ustanoviť len správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ktorý má zriadenú kanceláriu na území Slovenskej republiky, ak v konaní podľa § 20a písm. c) ZoS, ktoré sa dokončuje, resp. v ktorom sa pokračuje podľa ZKR účinného do 30. septembra 2025, schôdzou veriteľov navrhnutý (nový) správca nie je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, túto okolnosť je podľa § 36 ods. 4 ZKR účinného do 30. septembra 2025 potrebné hodnotiť ako zákonnú prekážku, ktorá správcovi bráni vo výkone funkcie, keďže priamo zákonné ustanovenie vylučuje, aby funkciu správcu vykonával iný správca než zapísaný v oddiele špeciálnych správcov (bod 36 odôvodnenia). 37. Ústavný súd v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, sa

Súd prvej inštancie v nadväznosti na to zastáva názor, že § 7 ods. 4 ZoS tvorí zákonnú prekážku pre ustanovenie správcu LawService Recovery, k. s., do funkcie správcu, preto návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu odmietol (body 21, 22 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie). 39. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti preskúmal obsah napadnutého uznesenia krajského súdu, oboznámil sa aj s uznesením súdu prvej inštancie a nezistil žiadnu pochybnosť o ústavnej konformite napadnutého uznesenia krajského súdu.

42. Požiadavky kladené na funkciu správcu v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS vyplývajú nielen zo znenia § 20a písm. c) ZoS, ale aj z § 7 ods. 4 ZoS. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné na daný prípad aplikovať aj právnu úpravu vyplývajúcu z § 7 ods. 4 ZoS. Pre posúdenie danej veci bolo ešte rozhodujúce, či sa na daný prípad výmeny správcu na návrh schôdze veriteľov má aplikovať právna úprava ZoS účinná do 30. septembra 2025 alebo právna úprava ZoS účinná od 1. októbra 2025.

Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné na daný prípad aplikovať právnu úpravu § 7 ods. 4 ZoS v znení účinnom od 1. októbra 2025. 45. V § 7 ods. 4 ZoS v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa neuvádza, či sa vzťahuje na ustanovenie správcu v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS len náhodným výberom súdu alebo aj na základe návrhu schôdze veriteľov. Z uvedeného preto vyplýva, že uvedená požiadavka, že v konaniach podľa § 20a písm. c) ZoS má byť ustanovený len správca, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov, sa má vzťahovať nielen na náhodný výber správcu súdom, ale aj na výmenu správcu na základe návrhu schôdze veriteľov.

47. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd náležite vysporiadal s otázkou prechodných ustanovení ZKR a aj ZoS. Záver krajského súdu, podľa ktorého ak v danom prípade schôdza veriteľov v konaní podľa § 20a písm. c) ZoS navrhla nového správcu, ktorý nebol zapísaný v oddiele špeciálnych správcov a ZoS nemá prechodné ustanovenia k jeho novele účinnej od 1. októbra 2025, ide o zákonnú prekážku pre ustanovenie správcu LawService Recovery, k. s., do funkcie správcu, je ústavne udržateľný. 48. Ústavný súd uzatvára, že krajský súd rozhodol vo veci odmietnutia návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu spôsobom, ktorý nesignalizuje žiaden závažný exces a ani zásah do označených práv sťažovateľky. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd považuje za dostatočné a ústavné konformné, a teda nevyžadujúce uplatnenie jeho kasačnej právomoci.

50. Sťažovateľkou uplatnené námietky sú nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným porušením základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie.