I. ÚS 318/2015
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.318.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Peter Brňák
- IČS
- 5795/2015
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 318/2015-37
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016 prerokoval sťažnosť , , vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 158/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Odôvodnenie:
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 158/2007.
2. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyslovil porušenie ňou označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 158/2007 vzhľadom na prieťahy v konaní a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako i náhradu trov konania.
3. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 318/2015-14 z 26. augusta 2015 prijal podanú sťažnosť na ďalšie konanie.
4. Podaním z 21. decembra 2015, doručeným ústavnému súdu 23. decembra 2015, sťažovateľka následne ústavnému súdu oznámila vypovedanie plnej moci advokátovi JUDr. Radoslavovi Fasurovi s tým, že vo veci splnomocňuje na zastupovanie „... JUDr. Janu Kurucovú, advokátku v Senici, ktorá plnú moc obratom doloží. Žiadam preto, aby všetky písomnosti boli doručované na jej adresu a o všetkom čo sa vo veci koná bola informovaná ona.“.
5. Keďže predmetné splnomocnenie udelené advokátke JUDr. Jane Kurucovej nebolo ústavnému súdu do 5. januára 2016 zaslané, ústavný súd telefonicky kontaktoval uvedenú advokátku, ktorá oznámila, že jej splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavnom súdom pod sp. zn. I. ÚS 318/2015 udelené nebolo a že sťažovateľku nezastupuje. Uvedenú skutočnosť JUDr. Kurucová ústavnému súdu potvrdila aj podaním zo 7. januára 2016.
6. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažovateľku výzvou z 8. januára 2016, doručenou jej 14. januára 2016, vyzval s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na predloženie plnej moci na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Ústavný súd zároveň sťažovateľku poučil, že nesplnenie tejto zákonnej náležitosti podaného návrhu vylučuje ďalšie konanie o prijatej sťažnosti sťažovateľky a jej sťažnosť bude odmietnutá.
7. Dňa 18. januára 2016 sťažovateľka ústavnému súdu telefonicky oznámila, že toho času advokáta, ktorý by ju v konaní pred ústavným súdom zastupoval, stále nemá. Zo strany ústavného súdu bola informovaná, že v prípade existencie objektívnych skutočností (napr. jej hospitalizácie) nech písomne doručí ústavnému súdu potvrdenie o existencii tvrdenej objektívnej prekážky spolu so žiadosťou o predĺženie lehoty na zaslanie predmetného splnomocnenia, čo k času rozhodovania ústavného súdu neučinila.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd s poukazom na výzvu (bod 6) poznamenáva, že sťažovateľka splnomocnenie na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom v stanovenej lehote nepredložila a rovnako ani nepožiadala o predĺženie ústavným súdom určenej lehoty na odstránenie nedostatkov jej návrhu.
10. V dôsledku už uvedeného (bod 9) návrh sťažovateľky neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže k nemu nie je priložené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
11. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh ani po predchádzajúcej výzve ústavného súdu neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že ústavný súd sťažovateľku vo výzve poučil, aké náležitosti má návrh obsahovať, a zároveň ju výslovne upozornil, že ak v určenej 5-dňovej lehote návrh požadovaným spôsobom nedoplní, bude jej sťažnosť odmietnutá. V nie neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v prípade sťažovateľky ide o osobu kvalifikovanú, t. j. s právnickým vzdelaním, a predmetné rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej veci pri prípadnom podaní ďalšej sťažnosti namietajúcej prieťahy v činnosti všeobecných súdov.
12. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd návrh sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016