I. ÚS 32/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 32/2016-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., D. Dlabača 28, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 a takto

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 32/2016-10 z 19. januára 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v namietanom konaní pred okresným súdom vystupuje v procesnom postavení navrhovateľky v konaní o určenie otcovstva k maloletému (ďalej len „maloletý“), a o úpravu rodičovských práv a povinností k nemu a (ďalej len „maloletá“). Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej bol podaný 18. januára 2012 otcom maloletej na Okresnom súde Nitra a vec bola následne postúpená miestne príslušnému okresnému súdu.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou listom sp. zn. 1 SprS 36/2016 zo 16. februára 2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 3. februára 2016.

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že z prehľadu úkonov uvedeného v prílohe vyjadrenia vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní nekonal vždy v zmysle § 6 OSP. Ďalej poukázala na to, že „došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž mimo SR“, ako aj na „neprimeranú zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov tunajšieho súdu v porovnaní s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone +/- 32 sudcov, pričom tunajší súd asi ako jediný súd na Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3 okresy (Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je tunajší súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu“. Z uvedeného je podľa podpredsedníčky okresného súdu zrejmé, že „nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu, čo žiadame zohľadniť. Hoci personálne obsadenie súdu nemôže byť na úkor účastníkov, nemôže to byť ani na úkor samotných sudcov, či súdov, pričom na tieto nedostatky neustále upozorňujeme. Sudcovia tunajšieho súdu vykonávajú sudcovskú prax za tých istých podmienok - platových, ako aj na iných súdoch, avšak pri oveľa vyššej zaťaženosti (napr. sudca tunajšieho súdu na C úseku má cca 40-45 vecí mesačne, hoci na inom menšom súde má sudca nápad 14 vecí mesačne.) Pokiaľ sa však táto situácia nevyrieši, nie je možné konať vo všetkých veciach bez prieťahov.“.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutého konania: Dňa 23. januára 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na určenie práv a povinností rodičov k maloletej. Súčasne bol okresnému súdu postúpený návrh otca doručený Okresnému súdu Nitra. Dňa 2. februára 2012 otec doručil námietku proti postúpeniu veci. Dňa 29. februára 2012 Krajský súd v Nitre rozhodol o nedôvodnosti námietky proti postúpeniu. Dňa 19. marca 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka a zároveň vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu otca. Okresný súd tiež prešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkové a zárobkové pomery. Dňa 27. apríla 2012 otec doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia (o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca). Dňa 4. mája 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka a vyzval účastníkov na vyjadrenie k návrhu. Sťažovateľka zároveň doručila svoj návrh na predbežné opatrenie o úpravu styku otca s maloletou. Dňa 21. mája 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k návrhu otca na predbežné opatrenie a doplnenie jej návrhu na predbežné opatrenie. Dňa 24. mája 2012 okresný sú uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil práva a povinnosti otca k maloletej. Dňa 12. júna 2012 otec sa odvolal proti uzneseniu o predbežnom opatrení. Dňa 13. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k odvolaniu. Dňa 18. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o odvolaní. Dňa 25. júna 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Dňa 27. júna 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 25. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 28. februára 2013 otec sa vyjadril k znaleckému dokazovaniu. Dňa 28. augusta 2013 okresný súd zabezpečoval príslušné potvrdenia a správy o výške príjmov účastníkov a prešetroval pomery v rodine. Zároveň nariadil pojednávanie na 10. október 2013. Dňa 10. októbra 2013 okresný súd odročil pojednávanie na základe ospravedlnenia otca a jeho žiadosti o odročenie na 25. november 2013. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom o určení otcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom a o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Dňa 24. januára 2014 otec sa odvolal proti rozsudku z 25. novembra 2013. Dňa 13. februára 2014 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu otca. Dňa 17. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 31. marca 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 12/2014 zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 7. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 10. apríla 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2014 a vyzval sťažovateľku na preukázanie nadštandardných výdavkov na maloleté deti. Dňa 12. mája 2014 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu zahraničnej stáže zákonnej sudkyne. Dňa 25. júla 2014 sťažovateľka doručila vyjadrenie k výdavkom na maloletých. Dňa 11. augusta 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. september 2014. Dňa 21. augusta 2014 navrhovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky z 25. júla 2014. Dňa 30. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na žiadosť navrhovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti. Dňa 16. júla 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. august 2015. Dňa 21. augusta 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu zabezpečenia informácie o príjmoch navrhovateľa a doručenia prehľadu ním zaplateného výživného.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, III. ÚS 116/02).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

17. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

18. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov v namietanom konaní možno pripísať aj skutočnosť, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa, výzvu okresného súdu z 10. apríla 2014 na preukázanie nadštandardných výdavkov splnila až 25. júla 2014 doručením príslušných potvrdení. Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci prihliadnuť.

19. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v namietanom konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania predovšetkým svojou nečinnosťou.

20. Poukazujúc na chronologický prehľad doterajšieho priebehu namietaného konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný v obdobiach od 28. februára 2013 do 28. augusta 2013 (6 mesiacov), od 10. apríla 2014 do 30. septembra 2014 (5,5 mesiaca) a od 30. septembra 2014 do 21. augusta 2015 (11 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

25. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci a čiastočný podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 2 000 €.

26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,72 €.

28. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) po 8,39 €, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,72 €.