I. ÚS 343/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 343/2015­17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Rozsudkom zo dna 01.12.1999, sp. zn. 9C 393/96 zaviazal Okresný súd Bratislava IV. odporcu v II rade, t j. aby zaplatil navrhovateľovi, t. j. , zast. sumu 230.000,­ Sk so 17,6% úrokom od 24.09.1996 do zaplatenia a trovy konania 33.010,­ Sk na adresu (ďalej len „Rozsudok“). Proti Rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 16.02.2000, doručenému Okresnému súdu Bratislava IV dňa 24.02.2000. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dna 06.06.2001 rozhodol, že rozsudok prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV svojím rozsudkom sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 10.10.2006 rozhodol, že odporca v prvom rade, t j. , zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom... a odporca v druhom rade... sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.000,­Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 24.09.1996 do zaplatenia a trovy konania 49.908,­ Sk všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 10.10.2006 podal právny zástupca odporcu v prvom rade odvolanie. Okresný súd Bratislava IV svojim doplňujúcim rozsudkom sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 31.052007 rozhodol o doplnení výroku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.10.2006, č. k 9C 393/1996­164. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. 2Co 104/2008 rozhodol o odmietnutí odvolania odporcu v prvom rade, t j. o odmietnutí odvolania , zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom...

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR..., ktorú je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ako sťažovateľovi trovy konania v sume 296,44 EUR... na účet jeho advokáta...“

Sťažovateľ a jeho právny zástupca sú v závere sťažnosti označení takto: zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 OSP), nazýva sa žalobou.

Ústavný súd vzhľadom na označenie sťažovateľa v sťažnosti ako konštatuje, že takéto označenie nespĺňa zákonné kritériá na označenie subjektu sťažovateľa, ktoré vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s primeraným použitím § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažnosť bola spísaná kvalifikovaným advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).