I. ÚS 353/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Pp 117/2014 z 26. februára 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Moja sťažnosť pre porušenie môjho ústavného práva na spravodlivý a zákonný súdny proces, smeruje voči Okresnému súdu Trenčín, uznesenie zo dňa 26. 02. 2015, sp. zn. 6 Pp/117/2014, v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín, uznesenie, sp. zn. 2 Tos/44/2015­40, v poradí druhé. Môj a nielen môj právny názor, ale aj názor Trestného kolégia ­ NS SR, že prejednanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu na slobodu nestojí mimo rámca práva na spravodlivý súdny proces, garantované článkom 6 dohovoru. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať. Krajský súd v svojom uznesení konštatuje, že okresný súd porušil zákon! A ak defacto, de iure, per analogium, moju žiadosť o P. P. zamietol ide zjavne o porušenie môjho ústavného práva. Žiadam Ústavný súd ­ SR, vzhľadom na moje súčasné postavenie väzňa, žiadam ustanovenie ex offo advokáta, aby podal túto moju ústavnú sťažnosť. Moja ústavná sťažnosť je zákonná a dôvodná.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) o uvedenej sťažnosti rozhodol uznesením č. k. 2 Tos/44/2015­40 z 25. marca 2015 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu z 26. februára 2015 zrušil v celom rozsahu a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd svoje

uznesenie

z 25. marca 2015 odôvodnil tým, že podľa jeho zistenia v konaní predchádzajúcom uzneseniu okresného súdu z 26. februára 2015 neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia (§ 292 ods. 4 Trestného poriadku)

v dôsledku toho, že predvolanie na verejné zasadnutie okresného súdu konané 26. februára 2015 bolo sťažovateľovi doručené až 2. marca 2015, t. j. po jeho vykonaní, a zo spisu nevyplýva, že by sťažovateľ so skrátením zákonnej lehoty na prípravu verejného zasadnutia súhlasil.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).