I. ÚS 357/06
ECLI:SK:USSR:2016:1.US.357.2006.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Juraj Horváth
- IČS
- 116/06
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 357/06-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť , vo veci namietaného porušenia práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tos 188/05 zo 16. novembra 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2006 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 Tos 188/05 zo 16. novembra 2006.
Sťažovateľ, ktorý sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzal vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina, zároveň požiadal, aby mu pre účely konania pred ústavným súdom o uvedenej sťažnosti bol ustanovený právny zástupca.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol 9. februára 2006 prepustený z väzby na slobodu. Z uvedeného dôvodu ústavný listom z 26. septembra 2006 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy ústavného súdu oznámil, či naďalej trvá na svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 20. januára 2006 a zároveň, aby k svojej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom predložil potvrdenie o osobných, majetkový a zárobkových pomeroch. Zároveň ho upozornil, že v prípade neodstránenia nedostatkov sťažnosti môže ústavný súd jeho sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažovateľ výzvu ústavného súdu prevzal 30. októbra 2006, avšak v lehote stanovenej ústavným súdom na ňu nereagoval, a tým neodstránil nedostatky svojej sťažnosti.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Keďže sťažovateľ neodstránil nedostatky svojej sťažnosti, ústavný súd s ohľadom na vyššie uvedené jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. novembra 2006