I. ÚS 367/2015

1. Základné právo spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., priznáva náhradu trov konania v sume 296,44 € (dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) č. k. I. ÚS 367/2015-12 z 26. augusta 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s. (ďalej len ,,sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40 R 2/2014-360 z 23. decembra 2014 (ďalej len ,,okresný súd“ a ,,uznesenie okresného súdu“).

3. Na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla: «Sťažovateľ prihlásil do reštrukturalizácie svoju zabezpečenú pohľadávku z titulu zmluvy o úvere vo výške 196 127,09 €. Správca účelovo poprel prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, existencie a poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky správca odôvodnil ,,spornosťou“ trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky, pričom označil výšku prihlásenej pohľadávky a právny dôvod nároku na úroky z omeškania za objektívne nepreskúmateľné v zákonnej lehote. Sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o určenie popretej pohľadávky... súdne konanie nebolo právoplatne skončené. Zdôrazňujeme, že v reštrukturalizácii dlžníka boli bez výnimky popreté pohľadávky všetkých významných veriteľov, ktorí majú s dlžníkom spory z minulosti a u ktorých bol predpoklad, že by reštrukturalizáciu dlžníka nemuseli v konečnom dôsledku podporiť. Popretím pohľadávok najväčších veriteľov bol zjavne účelovo zabezpečený ,,hladký“ priebeh reštrukturalizácie dlžníka, čomu nasvedčujú aj okolnosti, za ktorých bol prijatý reštrukturalizačný plán dlžníka. Dňa 3.12.2014 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov. Prítomní boli aj traja zabezpečení veritelia (aj sťažovateľ), ktorým správca v rozpore s § 145 ods. 5 ZKR (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) neumožnil hlasovať... V zmysle citovaného ustanovenia právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi nemajú iba nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti. Zabezpečení veritelia (aj keď sú ich pohľadávky popreté) hlasovacie právo na schvaľovacej schôdzi majú, a to v rozsahu pohľadávok zaradených do jednotlivých skupín zabezpečených pohľadávok (POSPÍŠIL, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Iura Edition, Bratislava, s. 502). Postupom reštrukturalizačného správcu, ktorý zabezpečeným veriteľom neumožnil hlasovať, boli týmto veriteľom odňaté hlasovacie práva, čo bezprecedentným spôsobom zasiahlo do ich postavenia v reštrukturalizácii dlžníka. Podotýkame, že zabezpečení veritelia, ktorým nebolo umožnené vykonávať hlasovacie práva, disponovali spolu pohľadávkami vo výške 1 171 657,48 €..., reštrukturalizačný plán bol pritom prijatý veriteľmi, ktorých hlasovacie práva predstavovali iba 39 047 hlasov (bez veriteľov podriadených pohľadávok)...

Uznesenie

okresného súdu: - zlegalizovalo účelový postup správcu spočívajúci v popretí pohľadávok všetkých majoritných veriteľov, u ktorých existovala reálna hrozba nesúhlasu s reštrukturalizačným plánom dlžníka, - zásadným spôsobom favorizuje minoritných veriteľov blízkych osobe dlžníka, - potvrdzuje reštrukturalizačný plán schválený veriteľmi s celkovou 3 % účasťou pohľadávok na reštrukturalizácii dlžníka, a teda absolútne nereflektuje spoločný záujem veriteľov, - mylne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu, i napriek nedostatočnému zohľadneniu všetkých špecifických účinkov zrušenia konkurzu na majetok fyzickej osoby. Okresný súd uvedené okolnosti vôbec neskúmal a nezohľadnil, nakoľko sa riadil nesprávnym výkladom ustanovenia § 146 ods. 5 ZKR a tým, neoprávnene vylúčil z možnosti rozhodovať o schválení plánu veriteľov, ktorých pohľadávky predstavovali 97 % z celkovej sumy pohľadávok.»

5. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, zaslal ústavnému súdu kompletný spis a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 13. októbra 2015 uviedol, že sťažovateľka v sťažnosti uviedla námietky, ktoré ňou boli uvedené do zápisnice zo schvaľovacej schôdze, pričom okresný súd sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V ďalšom uviedol: «Právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu len v rozsahu nepopretej pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o zabezpečeného alebo nezabezpečeného veriteľa. Zákon umožňuje hlasovať aj zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t.j. čo do základu pohľadávky (čo priamo vyplýva z ustanovenia § 146 ods. 5 tretia veta ZKR - ,,na každé jedno euro zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas“). Na základe uvedeného veritelia, ktorých zabezpečené pohľadávky boli popreté čo do výšky a dôvodu, nemali právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi (nemali žiaden hlas, keďže nemali žiadnu zistenú sumu zistenej pohľadávky). Tento záver súdu jednoznačne vyplýva i z ustanovenia § 126 ods. 3 vety tretej ZKR, podľa ktorej právo hlasovať má každý veriteľ, ktorého pohľadávka je zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ide o všeobecnú úpravu schôdze veriteľov, ktorá aplikuje aj na schvaľovaciu schôdzu, ak nie je v § 146 alebo § 148 stanovené inak. Ak by sa pripustilo hlasovanie aj tomu zabezpečenému veriteľovi, ktorý by mal popretý právny dôvod alebo vymáhateľnosť pohľadávky, mohla by si ktorákoľvek osoba prihlásiť pohľadávku ako zabezpečenú, aj keby veriteľom vôbec nebola a mohla by rozhodovať o schválení plánu (ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, Beckova edícia komentované zákony, s. 931)... Nejasným sa javí tvrdenie sťažovateľa ako zabezpečeného veriteľa, že reštrukturalizačný plán nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov... Práve zabezpečený veriteľ má vždy (v konkurze aj v reštrukturalizácii) výhodnejšie postavenie ako veriteľ nezabezpečený. Uspokojenie zabezpečeného veriteľa v konkurze môže však v konečnom dôsledku predstavovať i nižšiu sumu ako v reštrukturalizácii, a to z dôvodu, že v konkurze sa majetok predáva za oveľa nižšie ceny ako mimo konkurzu, v oveľa dlhšom časovom období a takisto je nutné zdôrazniť, že od výťažku je v konkurze nevyhnutné odpočítať v prvom rade pohľadávky proti podstate... Súd dáva do pozornosti, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval konkrétne podvodné konanie správcu, nekonkretizoval aká osobitná výhoda bola ktorémukoľvek z účastníkov plánu poskytnutá, resp. z akého zistenia vychádza pri tvrdení, že správca mylne deklaruje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako v prípade konkurzu. V rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia boli procesné predpisy dostatočne vyložené a aplikované, bolo uvedené akými úvahami sa súd spravoval, interpretácia a aplikácia právnej normy bola správna a nepopiera pravidlá formálnej a právnej logiky.»

10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Vzhľadom na uvedené predmetom skúmania ústavného súdu bolo to, či potvrdením plánu nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľky. Inak povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol sťažovateľke spravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (I. ÚS 311/2014).

14. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi aj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon (čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto zákonom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej ,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze a reštrukturalizácii“) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase rozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje aj rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí plánu je, že súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov zamietnutia plánu súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s dvojinštančným konaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa právo podať odvolanie.

16. V reštrukturalizačnom konaní, ktoré je zložito štruktúrovaným právnym procesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny obsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov v závislosti od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov. Spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom a neúplnom) uspokojení veriteľov v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú) je dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktorého tento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka. To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.

18. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého uznesenia okresného súdu aj vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s jeho písomným odôvodnením, kde okresný súd v podstatnom uviedol: ,,Podľa predloženého plánu, schváleného veriteľským výborom dňa 05.11.2014, sú veritelia dlžníka rozdelení do deviatich skupín: 1. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. l veriteľa , 2. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 3 veriteľa , 3. skupina pre zabezpečenú pohľadávku č. 5 veriteľa , 4. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa , 5. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa Sberbank Slovensko, a. s., 6. skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa , 7. skupina pre nezabezpečené pohľadávky, 8. skupina pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a 9. skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky. Podľa predloženého plánu sa

a v časti prevyšujúcej toto uspokojenie sa splnením plánu stáva nevymáhateľnou. . . Za prítomnosti konkurzného súdu sa dňa 03.12.2014 konala schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá bola uznášaniaschopná, nakoľko sa predmetnej schôdze zúčastnili celkom 9 veritelia, z toho 5 veritelia oprávnení hlasovať s celkovým počtom 57 448 hlasov a 1 veriteľ zistených pohľadávok zaradených do skupiny pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (ktorý nie je oprávnený hlasovať podľa § 126 ods. 3 ZKR a zároveň sa považuje za súhlasiaceho s plánom podľa § 148 ods. 2 ZKR) s celkovou výškou zistených pohľadávok 977 228 eura.

. . Do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnili odôvodnené námietky proti prijatiu plánu účastníci plánu- veriteľ Sberbank Slovensko, a.s., veriteľ a veriteľ , ktorí totožne namietali, že správca neumožnil zabezpečeným veriteľom hlasovať s poukazom na §146 ods. 5 ZKR, kde právo hlasovať má každý účastník plánu, ktorý bol zaradený do niektorej zo skupín. Podľa názoru súdu právo hlasovať na schvaľovacej schôdzi má účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín, presnejšie vyjadrené, ktorého pohľadávka je zaradená do niektorej skupiny, ktorý nemá popretú pohľadávku, ak veritelia tejto skupiny nie sú vylúčení z hlasovacieho práva. Účastník plánu má právo hlasovať v rozsahu nepopretej pohľadávky. Zákon umožňuje hlasovať zabezpečenému veriteľovi aj v prípade, že jeho zabezpečená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia, pokiaľ je však zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. čo do základu pohľadávky. Na základe uvedeného právneho názoru veritelia, ktorí uplatnili

. . Reštrukturalizačný plán bol prijatý vo všetkých skupinách, ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Dňa 09.12.2014 boli súdu doručené námietky veriteľa , so sídlom v , v ktorých žiadal, aby súd reštrukturalizačný plán úpadcu uznesením zamietol z dôvodu, že je v rozpore s osobitnými predpismi a to zákonom číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, že plán je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov, plán možno považovať za zmätočný a zavádzajúci, že miera uspokojenia určená predkladateľom plánu nie je dostatočná a výhodnejšia v prípade vyhlásenia konkurzu, namietal neuhradenie prednostnej pohľadávky, neuvedenie účtovnej hodnoty majetku, že nie je uvedené či a akým spôsobom bude prebiehať dozorná správa. Dňa 16.12.2014 bol súdu doručený návrh veriteľa Sberbank Slovensko, a.s. na zamietnutie reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že boli porušené zákonné ustanovenia ohlasovaní o pláne, účelové popretie veriteľov, a podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov.

. . Po podrobnom preštudovaní námietok veriteľov i vyjadrení úpadcu a správcu súd dospel k záveru, že námietky veriteľov nie sú dôvodné. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40R/2/2014 a ani pri výkone dohľadu súdu v zmysle § 131 zák. č. 7/2005 Z. z. súd nezistil, že by boli tak podstatným spôsobom porušené ustanovenia uvedeného zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, že by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu.

Podľa názoru súdu správca postupoval pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením § 124 ods.1 ZKR, pričom ak zistil, že niektoré prihlásené pohľadávky sú sporné, bol povinný tieto pohľadávky v spornom rozsahu poprieť. Plán podľa názoru súdu nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, práve naopak, prijatý plán je v záujme veriteľov, nakoľko z neho jednoznačne vyplýva pre nich vyššie uspokojenie ich pohľadávok ako by dosiahli v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku. V kontexte takejto charakteristiky spoločného záujmu veriteľov súd po preskúmaní reštrukturalizačného plánu schváleného schôdzou veriteľov dospel k záveru, že tento nie je v rozpore zo spoločným záujmom veriteľov.

19. Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu možno konštatovať viaceré závery. Okresný súd popísal rozsah predpokladaného uspokojenia veriteľov podľa predloženého plánu, pričom u veriteľov popretých pohľadávok bol tento závislý od výsledku incidenčných konaní, následne popísal hlasovanie veriteľov na schvaľovacej schôdzi o prijatí reštrukturalizačného plánu a konštatoval jeho prijatie v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Osobitne sa vysporiadal s námietkami sťažovateľky a ďalších veriteľov, že im nebolo umožnené hlasovať na schvaľovacej schôdzi, a pokiaľ išlo o ich námietky smerujúce k návrhu na zamietnutie plánu, s týmito sa vyrovnal všeobecným spôsobom, keď konštatoval, že nezistil dôvody na zamietnutie plánu, a preto rozhodol o jeho potvrdení.

20. Podľa § 124 ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase rozhodovanie okresného súdu) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť...

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 148 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase rozhodovanie okresného súdu) na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.

Podľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase rozhodovanie okresného súdu) ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie.

23. Koncepcia reštrukturalizácie, pokiaľ ide o hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi, je založená na väčšinovom princípe. Z citovaného § 148 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva relatívne komplikovaný mechanizmus na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou, určujúcim momentom je však vždy existencia väčšiny hlasujúcej za prijatie plánu. Kreácia tejto väčšiny je limitovaná viacerými faktormi, pričom sa dá ovplyvniť tým, ako budú zostavené skupiny pre zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky, a najmä tým, v akom rozsahu a vo vzťahu ku ktorým veriteľom boli správcom popreté ich pohľadávky. Aj keď správca je povinný postupovať pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou, je zrejmé, že práve v tomto momente sa v podstatnom rozsahu ovplyvňuje budúci priebeh reštrukturalizácie a najmä hlasovanie na schvaľovacej schôdzi.

26. Tieto dôsledky sa najciteľnejšie prejavili pri schvaľovaní plánu, keď vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom 39 047 hlasov z celkového počtu 57 448 hlasov, čo predstavuje 67,97 % hlasov. Vychádzajúc z počítania hlasov podľa zistenej sumy zistených pohľadávok za prijatie plánu hlasovali veritelia, ktorých zistené pohľadávky predstavovali sumu 39 047 € (celková výška prihlásených pohľadávok bola 3 563 121,78 €).

27. Z pohľadu požiadavky na zachovanie spravodlivého prístupu ku všetkým veriteľom v reštrukturalizácii dlžníka a rešpektovania princípu majority v rozhodovaní je nesporné, že o prijatí plánu rozhodla absolútna menšina veriteľov, ktorých pohľadávky v súhrne tvorili absolútnu menšinu pohľadávok v porovnaní s (i keď) popretými pohľadávkami ostatných veriteľov. Ústavný súd opätovne pripomína, že mu v konaní o sťažnosti neprislúcha prejudikovať výsledky začatých incidenčných konaní. Z pohľadu zákonných kritérií pre rozhodovanie všeobecného súdu o potvrdení/zamietnutí reštrukturalizačného plánu sa však ústavný súd vychádzajúc z dôvodov sťažnosti sťažovateľky zvlášť zaoberal kritériom súladu, resp. rozporu plánu so spoločným záujmom veriteľov, a vyhodnotením tohto kritéria v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu.

30. Pokiaľ ide o vymedzenie obsahu pojmu spoločný záujem veriteľov (rozpor plánu s týmto záujmom je dôvodom na jeho zamietnutie), vo všeobecnosti možno považovať úvahy okresného súdu za ústavne akceptovateľné, keďže v princípe korešpondujú s judikatúrou ústavného súdu. Podľa úvahy okresného súdu ,,Pojem spoločný záujem veriteľov možno vymedziť ako nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku.“. Vychádzajúc z popísaných konkrétnych skutkových okolností prípadu však ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizácie je všeobecné, nekonkrétne a nepreskúmateľné, keďže neposkytuje žiadne odpovede na podstatné otázky týkajúce sa tvrdenej danosti dôvodov na zamietnutie plánu.

31. Ak má byť spoločný záujem veriteľov nadradeným záujmom všetkých veriteľov, jeho vyjadrenie v reštrukturalizačnom pláne musí byť logickým vyústením väčšinového konsenzu veriteľov dlžníka. V tomto smere sa však natíska legitímna otázka, do akej miery môže plán vyjadriť spoločný záujem všetkých veriteľov, keď (z hľadiska počtu hlasov) rozhodujúci veritelia nehlasovali, pretože ich pohľadávky boli správcom (možno účelovo?) popreté, a o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi rozhodli veritelia absolútne minoritných pohľadávok? Aj keď okolnosti reštrukturalizácie dlžníka určitým spôsobom indikujú odpoveď na nastolenú otázku, jej zodpovedanie ústavným súdom by bolo predčasné.

34. Napadnuté uznesenie okresného súdu však tieto kritériá nenapĺňa, v dôsledku čoho ústavný súd prvým výrokom tohto nálezu vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavou predpokladaným dôsledkom vyhovenia sťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto ústavný súd druhým výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom tento opätovne rozhodne o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka. V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde) a jeho povinnosťou bude ústavne konformným, presvedčivým a hlavne spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov) spôsobom vysporiadať sa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu. Ústavnému súdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujať konečné stanovisko k nastoleným právnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany, ktoré spočívajú v rovine podústavného práva.

IV.

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky. S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov jej bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v sume 296,44 € (2 úkony právnej pomoci po 139,83 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť na ústavný súd, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,39 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.